Ivanská lukostrelecká družina

Na tohoročných Majstrovstvách Slovenska v 3D lukostreľbe v Spišských Vlachoch našu Družinu najúspešnejšie reprezentovali naši kadeti. Alex Hubík v divízii Tradičný reflexný luk (TRRB) nastrieľal dokopy na všetkých troch dvadsaťterčových tratiach 362 bodov a len o dva body mu ušla zlatá medaila. Matúš Chriašteľ vybojoval bronzovú medailu v divízii Holý luk (BB). Uznanie si zaslúži takisto Peťo Földeš za štvrté miesto v dobre obsadenej kategórii veteránov v divízii Holý luk.

Majstrovstvá Slovenska sú najvyššou slovenskou súťažou v 3D lukostreľbe a tiež najnáročnejšou. Za dva dni strelci odstrieľali tri trate po dvadsať terčov a šiesti najúspešnejší ešte strieľali vo finále na šesť terčov. Strieľalo sa podľa pravidiel HDH IAA, teda po jednom výstrele na každý terč. Oproti pravidlám World Archery, podľa ktorých sa strieľajú dva šípy na každý terč, je to náročnejšie na odhad vzdialenosti, nemáte možnosť korekcie po prvom výstrele.

Ivanské brigády majú za účel upratať obec a okolie. My k plneniu tohto účelu prispievame každý rok a je to rok od roka ľahšie. Prvý rok sme v okolí strelnice zhromaždili plný nákladiak sajrajtu. Ďalší rok to bolo podstatne menej a tento rok sme temer nemali čo robiť, pretože odpadu bolo málo a prišli pomôcť aj priatelia ochotníci. O to viac sme sa venovali práci lukostreleckej a tej bolo požehnane. V sklade sme postavili excelentný regál, do ktorého sme následne naukladali opravené všetky terčovnice, aj zvieratká, tie zdravé, aj tie s čerstvo transplantovanými srdcami. A ešte poopravované luky a šípy a stojany.

Majstrovstvá Slovenska v 3D lukostreľbe sú najväčšou a najprestížnejšou súťažou na Slovensku a ich organizáciou poveruje SLA 3D iba renomované kluby, ktoré svoju zdatnosť v minulosti už preukázali. Tentoraz to bol klub LK Bašta z Rimavskej Soboty. To je klub veľmi početný, s množstvom výborných strelcov, ktorí majú aj dostatok skúseností zo súťaží v zahraničí. Okrem toho robia veľa pre cezhraničné priateľstvo slovenských a maďarských lukostrelcov. Majú medzi sebou viacero strelcov z Maďarska a aj vďaka nim do SLA 3D vstúpilo niekoľko maďarských klubov. Na čele klubu stojí Tibor Lévay, skúsený strelec, zdatný manažér a výborný veliteľ.

Nadpis tohto článku je spotvorená parafráza názvu slávneho českého filmu na motívy poviedok od Giovanniho Boccaccia. Volal sa „Hry lásky šálivé.“ Nás lukostrelcov ošáli častejšie to svetlo než láska a na 4. kole Južnej päťky sa to dialo teda ako z učebnice.

Tak ako všetky zvieratká vyvádzajú na jar svoje mláďatá, ak aj my, družina kanca Ivana vyvádzame na jar čerstvo vychované strelecké mláďatá na prvú súťaž. Tentoraz to bola „Stupavská jarná,“ na ktorej sme ešte takto hromadne nikdy neboli, ale bol Stanley a chválil.

Je príjemné zistiť, že aj klubové súťaže, zvané „gulášovky“ majú úroveň, ktorou sa môžu merať so seriálovými súťažami v pôsobnosti SLA 3D. Ivan Filip s partiou z Lukostreleckého klubu Stupava postavili vyhovujúcu cvičnú strelnicu, na ktorú dozeral pozorný veliteľ a najmä peknú, pestrú trať. Nebola ľahká, vzdialenosti boli ambiciózne, terén sem-tam klamlivý a slniečko svietilo, hádam, zo všetkých strán. Prvý raz sme videli ako terč kunu sediacu na strome. Poniektorí to narvali do dreva, iní (sme) hľadali vzadu v lístí. Fakt to nebola „dávačka.“ Dôležité však bolo, že nikto sa nám neprechádzal poza terče. Bezpečnosť na prvom mieste. No a strieľalo sa plynule, nijaké „štuple“ sme nezaznamenali. 24 terčov bolo pre našich debutantov akurát.

Počas ostatných, hádam, desiatich rokov sme si akosi zvykli na pojašené počasie, pri ktorom všetky stáročné pranostiky zlyhávajú. Napriek tomu čelíme stále novým prekvapeniam. Tentoraz sme jedno také vymákli. Táto zima nestála od samého začiatku za nič, sneh v Ivanke napadol iba raz a zdržal necelý deň. Zato v noci na 4. februára, kedy sa konalo 4. kolo Zimnej ligy v Hájnej Novej Vsi, dostihol Slovensko Pit.

Slovo „workshop“ zatiaľ nemá slovenský ekvivalent. Školenie je nalieváreň, porada je viacstranný rozhovor, prípadne hromadná bitka, tréning je cvičenie, ale workshop je proste vorkšop.

V októbri sa ježkovia chytro dokŕmujú na potrebnú váhu, aby prežili zimu, medvede spásajú zvyšné maliny a my, ivanskí lukostrelci „vyvádzame mláďatá.“ Cez prázdniny a tesne po nich nám obvykle prichádza najviac nádejných čarostrelcov a preto v októbri obvykle štartujeme kurz pre začiatočníkov. Tento rok sme už narazili na naše vlastné limity, pretože nových lukostrelcov je veeeľa a hala, v ktorej nám obec Ivanka pri Dunaji umožňuje v zime trénovať, nie je nafukovacia, ale murovaná. Prijali sme preto nasledovné opatrenia:

Napriek tomu, že mnohí z nás strieľame len tak pre občasnú zábavu. asi ako keď si niekto ide vpodvečer zabehať či zaplávať, predsa len viacerí z nás chodíme po súťažiach, najčastejšie tak do sto kilometrov od Ivanky. Súťažíme najmä sami so sebou, či sa dokážeme zlepšovať, ale aj so súpermi vo svojich kategóriach.

Táto jar a leto sú také bohaté na kadejaké dianie, že nám akosi neostáva energia starať sa o „vzťahy s verejnosťou“ (v staroslovienčine „Píár“), alebo aspoň dať o sebe vedieť.

Ruský vpád na Ukrajinu vyhnal z domovov okolo 17 miliónov ľudí. Zhruba 6 miliónov z nich prekročilo hranice a z nich asi 60 tisíc sa zastavilo na Slovensku. Zhruba 100 Ukrajincov býva u dobrých ľudí v Ivanke. Sú to zväčša mamy a staré mamy s deťmi. Niektoré rodiny sú ako na tŕní a rady by sa už-už vrátili domov, najmä ak tam niekde majú tatka, či iných príbuzných, iní sa pripravujú na dlhší pobyt u nás, našli si prácu, posielajú svoje deti do školy a učia sa po slovensky. Rozhodli sme sa ponúknuť im príležitosť prísť medzi nás a pri lukostreľbe sa s nami zoznámiť a rozprávať po slovensky.

Vo štvrtok 21. apríla 2022 sme sa konečne stretli na riadnom Sneme, tentoraz vonku na strelnici. Z 51 členov bola prítomná nadpolovičná väčšina a k tomu viacerí rodičia mladších členov.

Každú jeseň stromy strácajú zeleň, lastovičky odlietajú na juh a my, ivanskí lukostrelci opúšťame strelnicu a sťahujeme sa do teplých krajín, čo v našom prípade znamená obecnú halu. Tento rok sme sa už druhý raz so strelnicou rozlúčili družinovou súťažou, určenou najmä pre našich nových strelcov.

Že práca šľachtí človeka, je nepochybne pravda. V našej Družine nám však práca na brigádach najmä umožňuje celý rok sa v kľude a bez starostí venovať lukostreľbe. Vyššiu ušľachtilosť sme síce nezaznamenali, avšak vďaka koláčikom, ktoré napiekli Hanka a Helenka, sme na slušnej úrovni udržiavali nakŕmenosť. Napriek páľave sme chmatli náradie, naštartovali kosačky a najmä spustili výkonnú manufaktúru na opravu družinového lukostreleckého materiálu. Naše McGyverovské sklony (kto nevie kto je MacGyver?) nám pomáhajú šetriť náklady a pritom mať luky, šípy, terče a všetko ostatné neustále v dobrom stave.

Z tohoročnej súťaže v tradičnej lukostreľbe, ktorú zorganizovalo združenie Vres v sobotu 15. mája 1021 v Moravanoch nad Váhom, máme vďaka Stanleymu videozáznam.

Najnovšie uvoľnenie protiepidemických opatrení pre nás znamená, že sa do nich zmestíme s naším bežným spôsobom tréningov. Napriek tomu ostávame ešte pri terčových tréningoch podľa rozvrhu, kým 3D tréningy už pôjdu bez rozvrhu. Aj tak sme každý pri inom terči, takže coviďáckej potvore nevytvárame priaznivé podmienky.

Na výborne zorganizovaných Majstrovstvách Slovenska v 3D lukostreľbe na Planinke 19.-20. septembra 2020 sa mládež z družiny kanca Ivana prebojovala na 3 súťažných tratiach na popredné miesta a získala 4 cenné trofeje, všetky v divízii „Holý luk“ (Barebow).

Nina Klasová sa stala Majsterkou Slovenska pre rok 2020 v kategórii dievčat do 12 rokov s priemerným počtom bodov na jeden šíp 7,43. Trafiť zo 60 terčov 57 je veľmi slušný výkon.

Samo Földeš skončil medzi chlapcami do 12 rokov druhý s priemerom 8,70 len o tri body za víťazom, ktorý nastrieľal 525 bodov. Neminul ani jeden zo 60 terčov.

Janka Klasová medzi kadetkami vybojovala striebro s priemerom 5,55 len dva body za víťazkou.

Silvia Rímešová skončila hneď za ňou na treťom mieste s priemerom 4,97.

Na vysvetlenie uvádzame, že kým deti strieľajú od bieleho kolíka na vzdialenosti od 6 do 18 metrov, tak kadetkám už patrí modrý kolík vo vzdialenostiach od 10 do 27 metrov. Vzdialenosti nie sú známe a strelec musí vzdialenosť samostatne odhadnúť.

Priemer nad 8 bodov znamená, že strelec v zásade temer vždy zasiahol ledva viditeľný terčík na zvieratku – takzvanú „kill zónu.“

Blahoželania našim mladým športovcom sú namieste, urobili radosť aj nám všetkým ich spolustrelcom.

Odkedy naša Družina existuje, chodíme na turnaje v tradičnej lukostreľbe na hrad Beckov. Lenže tento rok jarný turnaj zrušil ten odporný virus, čo ho máme od jari zamknutý v sklade. Adam a jeho parťáci zo združenia Vres sa rozhodli skúsiť spraviť turnaj v lete a v inom prostredí, ktoré možno nie je až také atraktívne, ale nepochybne bezpečnejšie. Záhrada kaštieľa v Moravanoch bola skutočne dobrou voľbou. Kaštieľ, ktorý desiatky rokov využívali slovenskí výtvarní umelci na nerušenú tvorbu, je teraz v stave neobývateľnom, avšak park s trávnikom a vysokými stromami, poskytujúcimi dostatok tieňa, sú prudko použiteľné. Tak sa zrodil lukostrelecký turnaj Marwan. To slovo odkazuje na archaický názov Moravian.

Hurbanovo je vraj najteplejšie miesto Slovenska. V nedeľu 9. augusta 2020 sa o tom naozaj nedalo pochybovať a práve vtedy sme dorazili na miesto, kde hurbanovskí lukostrelci usporadúvajú už niekoľko rokov svoju súťaž v rámci Južnej päťky.

Podlhovastý tvar našej krajiny nás neraz odrádza od spoznávania opačných koncov. Od nás zo západu je všetko za Tatrami „východ“ a počul som aj východniarov hovoriť o západnej časti krajiny ako o „Bratislave.“ A priznajme si otvorene, že aj my poniektorí lukostrelci, rozmaznaní čoraz vyššou úrovňou všetkých súťaží, si vyberáme radšej súťaže pomocou kružítka so stokilometrovým polomerom. I zrazu nám koronavirus pripomenul, že cestovanie do iných krajín nemusí byť to najlepšie rozhodnutie, že Slovensko má aj druhý koniec a že sa tam oplatí pozrieť. A keď už tam budeme, tak si tam zájdime aj na preteky. A tak sme sa piati strelci z našej Družiny stretli v Spišských Vlachoch v rámci prázdninových ciest do Slovenského Raja a do Polonín.

Na prvý prázdninový víkend pripadli preteky West Cup v Malinove. Naši susedia čelili nečakaným komplikáciam. Stredná záhradnícka škola, ktorú pri súťažiach doteraz vždy využívali, je zatvorená, rekonštruuje sa, reštrukturalizuje sa a bohviečo ešte. Nevzdali to však a centrum diania preniesli do kaštieľa ukrytého v parku. Zjavne poslabšia údržba parku 3D lukostrelcom nevadí, naopak v čiastočnej divočine vyzerajú strelecké stanovištia lepšie. Malinovský park je výborným prostredím pre súťaže. Dobre postavená trať a disciplinovanosť strelcov umožňujú bezpečne naplno využiť jeho výhody.

To, že prvé kolo Slovenského pohára sa konalo až po štvrtom, pred ktorým ale aj tak neprebehli tretie, ani druhé, spôsobil korónavirus. Táto pliaga nám, okrem iného, domiešala lukostrelecký kalendár. Okrem toho sa počasie na nás škaredilo už temer týždeň a v sobotu, keď lukostrelci z klubu Horné Húščie 3D stavali trať, celý deň lialo. Počasie zrelé na zemepisnú hádanku: Viete, aký je rozdiel medzi Jávou a Myjavou? Na Jáve menej prší.

V sobotu 13. júna našu Družinu väčšina jej členov úspešne reprezentovala. Niektorí prácou, niektorí športom. Tým, samozrejme, začneme:

Ako sme si tak veselo trénovali v hale na jarnú sezónu, zrazu udrel na ľudstvo nejaký koronavirus. Zistilo sa, čuduj sa svete, že najlepším spôsobom boja proti nemu je zobrať mu príležitosti šíriť sa a to znamená disciplinovane dodržiavať obmedzenia spoločenského života. My lukostrelci sme na disciplínu akosi prirodzene zvyknutí, pretože pri našom športe je životnou nevyhnutnosťou. Vzdali sme sa teda tréningov až dovtedy, kým

Šiesty raz sa stretli členovia Ivanskej lukostreleckej družiny, aby vyhodnotili ako združenie fungovalo v uplynulom období a rozhodli ako má fungovať ďalej. Trochu netypické bolo, že Tretia Ivanská Lukostrelecká súťaž, ktorá bola v pláne činnosti na tento rok, už prebehla.

Za päť rokov existencie Ivanskej Lukostreleckej Družiny sme absolvovali viac ako 300 tréningov, okolo stovky súťaží a doniesli odtiaľ neúrekom medailí. Avšak najväčšiu radosť sme mali keď sa nám podarilo v Ivanke usporiadať lukostreleckú súťaž. Totižto nechceli sme zorganizovať len ďalšiu z mnohých súťaží, ale súťaž výnimočnú.

My síce vieme, že Mikuláš bol biskup a nosil mitru, ale tú vám nikde v obchode nepredajú. Zato červené čiapky Santa Klausa, ešte aj s červenými, svietiacimi hviezdičkami, boli tento rok po Eure práve keď išla Hanka okolo.
Kto mal väčší melón, ťažko dovnútra narval uši, ale nikto neostal s holou hlavou. Zmenili sme sa na ivanskú armádu lukostreleckých trpaslíkov. Nie je dôležité akú máš čiapku, ale ako a na čo strieľaš. Tak ako v živote, aj na tomto tréningu sme si museli ujasniť, kto si zaslúži pohladenie a kto presný zásah.

Keď som sa pred štyrmi rokmi dostal k lukostreľbe, myslel som si, že budem musieť aspoň rok trénovať, aby som mohol ísť na súťaž. Netušil som aký rýchly spád to bude mať a ani nie po mesiaci zoznamovania sa s lukom som sa ocitol na turnaji o pohár vojvodu Ctibora. Odvtedy si túto skvelú  akciu, ktorú pre strelcov tentoraz už štrnástykrát pripravila skupina tradičnej lukostreľby VRES, nenechávam ujsť.