To, že prvé kolo Slovenského pohára sa konalo až po štvrtom, pred ktorým ale aj tak neprebehli tretie, ani druhé, spôsobil korónavirus. Táto pliaga nám, okrem iného, domiešala lukostrelecký kalendár. Okrem toho sa počasie na nás škaredilo už temer týždeň a v sobotu, keď lukostrelci z klubu Horné Húščie 3D stavali trať, celý deň lialo. Počasie zrelé na zemepisnú hádanku: Viete, aký je rozdiel medzi Jávou a Myjavou? Na Jáve menej prší.
Naša výprava dorazila na Turú lúku dostatočne včas, aby stihla v miernom dáždiku čo-to potrénovať. Zúčastnili sme sa, samozrejme, aj nástupu, pri ktorom SLA 3D ocenila najúspešnejších lukostrelcov za celú svoju históriu. Poďakovali sme a vzdali česť potleskom a darčekmi Jankovi Kúdelovi, Robovi Straňákovi, Daniele Kubišovej, Števovi Myšiakovi a napokon Lászlóvi Jonasovi ako najúspešnejšiemu 3D lukostrelcovi. Slušná spoločnosť si svojich zaslúžilých členov váži a je dobre, že ani lukostrelci združení v SLA 3D na to nezabúdajú.
Hlavná rozhodkyňa Janka Harabinová predniesla povinné bezpečnostné poučenie takým spôsobom, že nikto nemohol ani chvíľku zapochybovať, že to myslí vážne a nedovolí nikomu beztrestne si robiť z bezpečnostných opatrení vrtuľu.
Keď sme vyrazili na trať, začalo jemne mrholiť a postupne to tak trochu hustlo a vydržalo temer celú súťaž. S potešením som konštatoval, že nová družinová mikina nejakým záhadným spôsobom bráni vode presiaknuť na moje telo, ale pritom ma nenúti potiť sa ako dvere od maštale, ako to majú vo zvyku nepremokavé látky.
Náš virus Covid, ktorý sme zapožičali organizátorom na túto akciu za účelom hromadného odbúrania stresu lukostrelcov, spôsobeného korónakrízovým absťákom, sa osvedčil. Vydržal vyše dvesto zásahov vrátane peciek od kladkáčov a kušistov. Vznášal sa v lese na stanovišti číslo 19. Schytával to riadne, až mu jeho korónavýstupky lietali.
Trať bola úplne primeraná. Húščáci vykosili na lúkach premyslene kľukaté cesty tak, aby sa nikto nemohol nevedome dostať do streleckej dráhy inému strelcovi. Vzhľadom na prebytok vlahy minimalizovali šmykľavé úseky, ale Nine sa aj tak podarilo okúsiť lesné bahno zblízka. Poviete si, že čo sa dá vymyslieť na takej lúke? Ale dá! Napríklad terénne vlny, ale niekedy stačí aj kúsok vysokej trávy a máte úplný hokej vo vzdialenostiach. Prekvapením boli miniatúrne terče. Doteraz som si myslel, že vreckové sovičky Joža Matejova už nikto neprekoná. Avšak Málekovci zrejme vykradli deťom kindervajcia. Dvojicu panáčkujúcich syslíkov bolo ťažké v tráve vidieť, nieto ešte trafiť a na mláďatá lasičiek, či čo to bolo, sa strieľalo spod prístrešku tak nablízko, že som si musel zobrať okuliare na čítanie, aby som rozpoznal kill zónu. Známy 3D lukostrelecký paradox hovorí, že čím menší terč, tým viac naštve, keď ho netrafíte. Nuž, tešili sme sa aj z pätiek. Len počkaj, syslík!
Z trate nijaké fotky nemáme, pretože rešpektujeme pravidlo, ktoré zakazuje na trati používať akékoľvek elektronické zariadenia. Fotky z mechanického foťáku dnes už ani niet kde vyvolať.
Myjavskí poľovníci sa ukázali aj ako zruční kuchári, pretože ich polievka a výber z ňam-ňam mäsíčok boli fakt skvelé. My sme potom, ako obvykle, pokračovali v maškrtení tradičných zásob Andreiných palaciniek, Hankiných višní a orieškov z veveričkového kýblika.
V ústupovke sme sa nijako zvlášť nezaskveli, tam to bola jasná záležitosť Joža Bošanského. Postavte ho akokoľvek ďaleko, stále bude strieľať jedenásťky. Zato pri vyhlasovaní víťazov naši strelci nechýbali. Nina a Jana vo svojich kategóriach zvíťazili, Samo a Miš vystrieľali striebro, Vianočka bola bronzová.
Čoraz častejšie si všímam, ako si organizátori dávajú záležať na kvalite samotnej súťaže, aj organizácie okolo nej, Nielenže dodržiavajú všetky pravidlá, ale vylaďujú stále ďalšie detaily tak, aby si účastníci súťaže odnášali čo najpríjemnejšie zážitky. Napríklad ak niekomu pri kontrole náradia zistili, že si zabudol označiť šípy, tak ho neposlali preč, ale požičali mu bielu fixku, aby si ich namieste označil. Vyhlasovanie výsledkov sa podarilo opäť o kúsok zrýchliť prostým opatrením: Všetkých troch strelcov na stupňoch víťazov dekorovali naraz tri dámy. Tým sa tento časový úsek skrátil na tretinu a navyše čas potlesku publika získal na celkovom čase vyhlasovacieho ceremoniálu vyšší podiel.
Odfotením našich metálistov a poďakovaním organizátorom sme našu účasť ukončili s tým, že takéto súťaže navštevujeme radi.