Táto jar a leto sú také bohaté na kadejaké dianie, že nám akosi neostáva energia starať sa o „vzťahy s verejnosťou“ (v staroslovienčine „Píár“), alebo aspoň dať o sebe vedieť.
Vlastne nie celkom. V prvom rade počas tréningov na strelnici zapichujeme ku plotu pri ceste ceduľku s nápisom „Sledujete tréning Ivanskej lukostreleckej družiny,“ aby náhodní diváci vedeli. Okrem toho sme sa, tak ako každý rok, zúčastnili obecného športového dňa, tentoraz na dvore Strednej odbornej školy. Našu strelnicu navštívilo viac ako sto potenciálnych športovcov, niektorí aj viac razy. Je nám cťou byť súčasťou povestne bohatého športového a spoločenského života Ivanky pri Dunaji.
Tento rok sme začali chodiť na preteky zhruba od apríla. Počas zimnej sezóny sme stihli dva začiatočnícke kurzy a tak na jar začali stupne víťazov na súťažiach atakovať desiati noví strelci, čím sa počet reprezentantov Ivanky na súťažiach zhruba zdvojnásobil.
Na prvom kole West Cupu v Podvišňovom sme ešte zažili posledné sneženie. Pre naše nové dospelé strelkyne to bola prvá súťaž a hneď celkom náročná, avšak kto sa bojí, nesmie do lesa.
Zato náš náčelník presvedčil seba a okolie, že z jazdeckého luku strieľať naozaj nevie. Všetci, kto sa nechali oblbnúť a stavili si na to, že niekedy trafí dve jedenásťky, prehrali. Na dve nuly si nestavil nikto a pritom mohol toľkokrát vyhrať…
Na druhom kole v Hajnej Novej Vsi sa nám nedarilo vlastne nikomu. Dospeli sme k záveru, že záhrada okolo kaštieľa je začarovaná.
Zato na Južnej päťke v Dvoroch nad Žitavou sme už získali päť medailí, aby sa to ľahko pamätalo a na Záhoráckom Zbojníčení v Kuchyni sme ich „uvarili“ deväť.
Zo tri trofeje sme ulovili aj na Turnaji Ctibora zo Ctiboríc na hrade Branč a to pod ostrým slnkom a v pomerne silnom vetre, ktorý nám v istom okamihu dokonca uchmatol bodovačky, takže sme ich naháňali po hradbách.
Slovenský pohár, to je už vážna súťaž. Tu sa pravidelne vyskytujú na stupňoch víťažov Nina a Miša, tak to bolo aj na trťom kole v okolí „Čertovej pece.“
Na treťom kole Južnej päťky v lese za Novými Zámkami bodovali v holých lukoch naši traja kadeti, ale Vanilka s Dorotkou uchmatli aj prvé dve miesta medzi mladšmi dievčatami.
Vďaka Daniele sme aj odtiaľto viezli medailu za streľbu dlhým lukom, aby sa nám nesmiali, že sme samí „holí.“
Piate kolo West Cupu okolo chaty Pod Ostrým bolo významné pre rodinu Hajekovcov, pretože medaily si viezli domov mama Magda, aj obaja bráškovia.
Na druhý deň sme prvý raz zažili naplno tohoročné žeravé leto na štvrtom kole Južnej päťky v Trnovci nad Váhom. Na oboch súťažiach sa už zapisovalo do mobilnej aplikácie Íjász.NET, ktorú jej maďarský autor ochotne prerobil do slovenčiny a poskytol Slovenskej lukostreleckej asociácii 3D. Oceňujeme to ako veľké športové gesto skutočného priateľstva. Organizácia súťaží sa významne zjednodušila, klesla chybovosť bodovačiek a skrátil sa čas vyhodnotenia.
Do polovice prázdnin sme ešte stihli súťaž „Podhradská halapartňa.“ Teda neviem, prečo „Podhradská,“ keď sa temer celá koná na hrade, ale to je tajomstvo, ktoré pozná asi len organizátorský klub Topoľ. Pre túto súťaž zvolili v celom horúcom a extrémne suchom lete ten jediný deň, kedy lialo temer po celom Slovensku. Ráno sme si mysleli, že Topoľčiansky hrad to obíde, ale neobišlo. Zmokli sme na kožu. Prírodné pierka sa tvárili, že zmizli a drevené šípy zmäkli každý tak, ako sa mu práve chcelo. Nuž, ale statočne sme dostrieľali, výžmýkali sa a bez čvachtania dôstojne prevzali drevené medaily.
Viac sme toho doteraz nestihli, ale už sa hotujeme na Majstrovstvá Slovenska.