Dlhý luk je v zásade len taký dlhý kus dreva, alebo niečoho, čo sa na drevo chce podobať, v strede to má vyhryzený zárez zvaný „strelecké okno“ a nemá to nijakú pohyblivú časť. Chvíľu mi trvalo, než som pochopil, čo sa na takejto „garníži“ vlastne dá ladiť, vlastne mi to došlo až keď nám to Dadi – Ladislav Darasz vysvetlil na jeseň 2019 na workshope v Trnovci nad Váhom. Potom som to všetko aplikoval do praxe a streľba z dlhého luku ma začala oveľa viac tešiť. Ponúkam moje jednoduché skúsenosti z ladenia dlhého luku, možno pomôžu ďalším čarostrelcom dosiahnuť čo najskôr radosť z lukostreľby.
Ono je to napokon jednoduchšie, ako s holým lukom, ktorý má button so závitom a s vymeniteľnou pružinkou a magnetickú zakládku s nastaviteľným drôtikom a piatimi skrutkami. Len to treba pochopiť.
Pre istotu pripomínam, že kým stredovekí, celoživotne trénovaní lukostrelci strieľali svoje brvná bežne zo stolibrových lukov na sto metrov, pre nás, rekreačných strelcov trénovaných celoživotne ťukaním do klávesníc, stačí proste taký luk, ktorý pohodlne natiahnem a aspoň päť sekúnd bez chvenia udržím natiahnutý. Pre dospelého chlapa hojne stačí luk so silou 30 až 40 libier, pre dámu od 25 do 35 libier. Pre decká sa vyrábajú menšie a slabšie luky.
Ak si vyberiete prisilný luk a budete usilovne trénovať, dosiahnete pravdepodobne tenisový lakeť. Môžem vám niekedy porozprávať aké je to „radosť.“
Následovník Robina Hooda, ak už si vybral správny luk, ktorý mu vyhovuje dĺžkou, silou, tvarom, lukostrelkyniam aj farbou a odtieňom, má v zásade len tieto možnosti:
- Vybrať si správne šípy
- Umiestniť lôžko na tetive do správnej výšky
- Skrútiť tetivu na správnu dĺžku, respektive správnu vzdialenosť tetivy od madla.
Vybrať správne šípy
Pre dlhý luk potrebujeme drevené šípy. Dĺžka, spin a váha hrotu zodpovedajú približne rovnakým parametrom luku, ako je to pri holom luku, ale chce to trochu skúšať rôzne kombinácie. Pri drevených šípoch sa však znesú o čosi väčšie pierka, než pri šípoch karbónových. Je potrebné zmieriť sa s tým, že drevené tyčky nikdy nebudú mať rovnaké parametre tak, ako, dajme tomu, karbónové.
Ak máme šípy, ktoré majú aspoň rovnakú hmotnosť, sme na tom vcelku dobre. Rozdiel v hmotnosti šípov do 30gn pri streľbe do 30 metrov pravdepodobne vôbec nerozpoznáme.
Najťažšie šípy sú z borovicového dreva. Používam ich, pretože sa mi vidí, že sú najmenej citlivé na akúkoľvek chybu pri výstrele. Sú to také „drevorubačské šípy,“ letiace pomaly, ale iste.
O čosi ľahšie sú smrekové šípy, avšak ich nevýhodou je, že sú mäkučké, takže ich ohnete, hádam, aj v prstoch. Takisto je problematické nájsť šípy s dostatočne podobnými vlastnosťami. Musíte vyberať z veľkej kopy.
Cédrové šípy sú najľahšie, najdrahšie, ale v zime najkrehšie, takže sa lámu. Dobrý strelec ich kvalitu nepochybne ocení, kým začiatočníkovi budú lietať horšie, než borovicové.
S ľahkosťou šípu to však tiež netreba preháňať. Šíp nemá byť ľahší ako 9gn/lb, teda ak mám tridsaťlibrový luk, šíp by mal vážiť najmenej 270gn. Pre istotu pripomínam, že 1 gram [g] = 15,4 grain [gn]
Hroty by som v každom prípade vyberal radšej ťažšie, pre dospelého strelca od 80 do 120 gn, pre decká od 50 do 70 gn. Ťažší hrot prispieva k stabilite letu šípu. Rátajte však s tým, že čím ťažší hrot, tým mäkšie sa bude šíp správať. Pri slabších lukoch môže príliš ťažký hrot spôsobiť príliš oblúkovú dráhu letu šípu.
Umiestniť lôžko na tetive do správnej výšky
Lôžko by malo byť umiestnené spravidla kúsok nad nulovým bodom, ktorý nájdeme pomocou lukostreleckého pravítka. Ak je lôžko privysoko, šípy akýchkoľvek parametrov budú lietať špicou do zeme. Ak je lôžko prinízko, pravdepodobne sa to prejaví zvislým kývaním šípu počas letu, voláme to „delfín.“
Optimálne je začať tak, že si cvakneme na tetivu jeden krúžok o polovicu hrúbky šípu vyššie od kolmice (nula na lukostreleckom pravítku). Potom dolaďujeme, až kým to nie je v poriadku.
Pamätajte, že správna výška lôžka závisí aj od spôsobu držania tetivy. Pre podhmat je iná, ako pre stredomorský spôsob (ukazovák nad šípom). Takže zvoľme si jeden spôsob a ním testujme.
Správna dĺžka tetivy
Od dĺžky tetivy závisí sila luku a od sily luku zase závisí, ako sa bude šíp správať pri výstrele, teda ako obletí teleso luku. Čím silnejší luk, tým „mäkšie“ sa správa šíp, teda z praváckeho luku má tendenciu letieť doprava.
Treba rátať s tým, že tetiva sa môže po pár výstreloch „vyťahať,“ takže ak nám postupne šípy začínajú lietať doľava, skontrolujeme si vzdialenosť madla od tetivy. Pravdepodobne bude menšia ako má byť. Dotočíme tetivu a šípy zase začnú lietať rovno.
Bezpierkový test
Pri výbere správnych šípov a ladení luku je vhodné používať takisto test bezpierkovým šípom, teda na nejakých 10 metrov vystreliť tri šípy s pierkami do sústrelu a potom k nim jeden bezpierkový.
Keď sa bezpierkač vystrelený z praváckeho luku zapichuje naľavo, spravidla aj naklonený doľava, máme tieto možnosti:
- Skrútiť a teda skrátiť tetivu (posilniť luk) o jednu až dve otáčky. Nesmieme to ale prehnať. Dlhé luky „dospeláckych“ veľkostí – nad 64“ majú obvykle odporučenú vzdialenosť tetivy od madla luku (brace height) 17 cm. Takže snažme sa trafiť niekde medzi 16 a 18 cm. Ak dáme menej, bude luk kadejako divne plieskať a keď dát viac, budeme ho neúmerne namáhať, čo môže byť aj nebezpečné.
- Dať na šípy ťažší hrot,
- Použiť mäkší šíp. Docvaklo mi, že pri holom luku, kde sa šíp opiera o opierku (button) s pružinkou, to funguje presne naopak. Takže kým „bežkárovi“ príliš tvrdý šíp stlačí button a letí doprava, garnižistovi sa odrazí doľava, lebo garníža proste neuhne.
Keď sa bezpierkač zapichuje napravo od pierkových, tak treba postupovať opačne – buď predĺžiť tetivu, zľahčiť hrot, použiť tvrdší šíp.
Pri ľaváckom luku to platí, samozrejme, tiež, ale strany sú opačne.
Moje vybavenie:
Dlhý luk 70“ od Miša Šveca z Belej, sila 37 libier. Braceheight 17,5 cm.
Šípy: Borovica, spin (tvrdosť) okolo 650, hrot 100gn, pierka tvaru „shield“, dĺžka 4“. Dĺžka šípu 82 cm.
Moje poďakovanie:
Mišovi Švecovi za predaj skvelého luku.
Dadimu za podelenie sa o skúsenosti, ktorým mi ušetril kopec času a skrátil mi cestu k radosti zo strieľania z dlhého luku.
Ivanovi Majchrovičovi za poskytnutie rôznych šípov na odskúšanie a za hecovanie na tréningoch do garnížistických súbojov. A ešte raz Dadimu za výrobu šípov presne podľa predloženého vzoru.
