Záhorácke zbojníčenie sa koná každý rok v termíne, ktorý je vhodný pre debut nových lukostrelcov nastúpivších do základného výcviku počas leta, či začiatkom školského roku. Tento rok nám ich pribudlo veľa a viacerí sa ukázali ako talentovaní a rýchlo napredujúci. Naša výprava teda bola početná, jedna veľká partia bez ohľadu na vek.
Naši noví členovia prvý raz zažili ako sa treba po príchode vystrojiť, zaregistrovať, absolvovať „rozstrieľačku“ na cvičnej strelnici, absolvovať „povinný doping“ mastným chlebom s cibuľou a napokon po nástupe odísť so svojou skupinou k príslušnému terču. A potom byť pripravený včas nastúpiť ku kolíku a pri odchode od terča nezabudnúť batoh, luk, či termosku.
Nebyť Vianočkinej pozornosti, tak dvaja nemenovaní strelci odišli na trať s vymenenými hornými a dolnými ramenami luku. Áno, aj takéto poučenia prichádzajú na prvej súťaži. Alebo že v batohu musím počítať s miestom aj na vetrovku, ktorú si dám dolu, až vyjde slniečko.
Najlepšie však je, keď môžme pozorovať skúsených strelcov a odkukávať, ako to robia. V prvej skupine sme mali takto šancu sledovať jedného z najlepších slovenských strelcov BB Janka Kúdelu a tiež zdatného strelca dlhým lukom Jozefa Pavelku. Veru, keby sme sa museli živiť lovom, pohotový Jozef by z nás asi jediný dokázal trafiť bežiaceho kanca.
Trať s 32 terčami bola asi najlepšia, akú sme na tomto mieste kedy videli. Rôzne vzdialenosti, rôzne veľké zvieratá, plno klamlivých inštalácií terčov za terénnymi vlnami a jamami. Lukostrelcký klub Perún sa naozaj „vytiahol.“ Síce dva razy prekročil maximálnu vzdialenosť podľa pravidiel WA, ale bolo to natoľko zjavné, že sme si pofrfľali, ale potom aj potriafali.
Najväčší stres na celej súťaži mala zrejme kuchárka, ktorej povedali nesprávny počet stravníkov a tak musela na poslednú chvíľu vyprážať kopec šniclí a ešte ukľudňovať hladných strelcov, čo robila s nadhľadom kráľovnej kuchyne.
Peťo Kučera, majiteľ kempingu Karpaty, kde sa súťaž konala, angažoval na poobedie posledný pozostatok niekdajšej slávnej country skupiny Belasí, takže na vyhodnotenie sme čakali pri muzike.
Vyhodnotenie nás napokon príjemne prekvapilo. Medzi najmladšími lukostrelkyňami BB zvíťazila Dorotka a druhé miesto si vystrieľala Tiana. Vo vyhodnotení BB kadetov to trochu doplietli, napokon na druhom mieste skončila Vianočka, hneď za ňou Samo a štvrtý bol Dominik.
Hanka sa prestrieľala na tretie miesto medzi dámami v TRRB.
Juraj síce v silnej konkurencii nezískal medailové miesto, ale na prvej súťaži nastrieľať priemer 5,51, je výsledok hodný záznamu.
Viacerí sme mali možnosť sledovať pri streľbe skúsených strelcov a odkukávať, ako sa to robí. Teraz máme celú zimu na to, aby sme to „spracovali“ a na jarné súťaže prišli dobre pripravení.
A nielen na súťaže. Teraz si predstavte, až sa učiteľka v pondelok opýta v škole: „Tak, deti, ako ste sa mali cez víkend? Čo zaujímavého ste robili?“
„Prosím, ja som na Záhorí strieľala lukom na chobotnicu.“