Ako sme si tak veselo trénovali v hale na jarnú sezónu, zrazu udrel na ľudstvo nejaký koronavirus. Zistilo sa, čuduj sa svete, že najlepším spôsobom boja proti nemu je zobrať mu príležitosti šíriť sa a to znamená disciplinovane dodržiavať obmedzenia spoločenského života. My lukostrelci sme na disciplínu akosi prirodzene zvyknutí, pretože pri našom športe je životnou nevyhnutnosťou. Vzdali sme sa teda tréningov až dovtedy, kým
sa nám nepodarilo vymyslieť a zaviesť spôsob tréningov na strelnici, ktorý vyhovoval aj najprísnejším opatreniam Úradu verejného zdravotníctva. Trénovali sme oddelene podľa „izolačných buniek,“ dezinfikovali sme si ruky na začiatku aj na konci tréningu a nosili sme rúška vždy okrem samotného trénovania.
Potom prišla druhá fáza uvoľnenia, my sme upravili podľa nej naše pravidlá a ďalej trénujeme s dodržiavaním odstupov a limitov maximálneho počtu športovcov na danú plochu. Tešíme sa, že sa aspoň na vzdialenosť 6 metrov môžme vidieť a porozprávať. Takto budeme pokračovať až do konca koronavirusovej krízy. Vieme, že dodržiavať pravidlá je správne. Vieme, že stavať seba samého nad pravidlá je bezohľadné a nebezpečné a preto to nerobíme.
Aby sme videli, či sa nám darí zlepšovať sa, vypísali sme po „Kančekovi zlepšováčikovi“ aj „Kančeka Karanténčeka“ a zaznamenávame si dosiahnuté priemerné nástrely na jeden šíp.
Vieme, že dodržiavanie pravidiel je to najmenej, čo môžme a musíme urobiť, hoci je nám občas dlhá chvíľa. Poniektorí trénujeme aj doma, pokiaľ máme na to bezpečný priestor. A tiež máme poopravované stojany a vyrobený 3D terč prekliateho koronavirusu, ktorý ponúkneme organizátorovi prvej 3D súťaže, na ktorú pôjdeme, aby ho postavil ako terč číslo 19.
Už aby to bolo, lebo nám chýbajú kamaráti, lukostrelecké žartovanie, napätie pred výstrelom, pikniky po odovzdaní bodovačiek a radosť z uznanlivého potlesku na stupňoch víťazov.