V sobotu 13. júna našu Družinu väčšina jej členov úspešne reprezentovala. Niektorí prácou, niektorí športom. Tým, samozrejme, začneme:
Na Čremošnom sa konalo prvé tohoročné kolo Slovenského pohára za účasti sestier Klasových a Sama Földeša, našich dobre pripravených strelcov z holého luku. Blatničania postavili v členitom teréne ťažkú trať a na nej Janka a Nina vo svojich kategóriach zvíťazili a Samo vybojoval striebro.
Nina 
Jana
V Ivanke sa v tom istom čase konala obecná brigáda a bolo, samozrejme, vecou cti našej Družiny priložiť ruku k dielu. Stretli sme sa na strelnici, požičali si od poľovníkov náradie a pustili sa do roboty. Miš sa vrhla s veľkými nožnicami do lesa a o chvíľu ju nasledovali naše záhradkárky Hanka s Danielou s fúrikmi. Zo zarasteného priechodu od strelnice k Wigwamu sa stala pohodlná lesná cesta v zelenom tuneli s pokosenými okrajmi .
Peter s Andym si vyskúšali cestársku profesiu a upchali diery na obľúbenej cyklotrase z Ivanky do Zálesia.
Zuzka s Maťom viedli skupinu čističov lesa v širšom okolí strelnice. Les slúži na prechádzky a behanie Ivančanom, ale zjavne ho využívajú aj hordy buranov, zanechávajúcich po sebe porozhadzovaný sajrajt. Naši čarostrelci Adelka, Linduška, Martin, Miška a Aďo nazbierali päť vriec smetí a ďalšie vrecia pridali herečky z Nášho divadla.
Na strelnici sme odstránili suchý strom, pokosili trávu a vybudovali stanovište pre 3D terč na brehu jazierka. Pritom sme odchytili, prezreli a zase pustili veľkú korytnačku, ktorá zjavne obýva strelničné jazierko.
Po robote prišiel čas na zábavu, ktorú nám pripravili Hanka so Silviou, keď predtým upratali lukostrelecký sklad. Hru ringo zvládne každý a tak o chvíľu lietali krúžky hore-dolu ponad sito.
Potom došlo aj na archebal, jedinú lukostreleckú športovú disciplínu, pri ktorej strelci strieľajú po sebe navzájom. Máme na to špeciálne šípy s penovými bambulami namiesto hrotov.
Nevydržali sme dlho, pretože horúčava bola silná a už sme za sebou mali aj robotu. Už sme ani nevládali zastrieľať si na letiace a pohyblivé terče. V tieni bazových húštin sme si pochutili na Zuzkiných čerešniach a Helenkinej bábovke a potom hrdo odkráčali domov po nami opravenej ceste cez nami vyčistený les, nami vyhlodaným, lesným tunelom.
Sme lukostrelecká družina, nie hocijaká, ale Ivanská.