Na prvý prázdninový víkend pripadli preteky West Cup v Malinove. Naši susedia čelili nečakaným komplikáciam. Stredná záhradnícka škola, ktorú pri súťažiach doteraz vždy využívali, je zatvorená, rekonštruuje sa, reštrukturalizuje sa a bohviečo ešte. Nevzdali to však a centrum diania preniesli do kaštieľa ukrytého v parku. Zjavne poslabšia údržba parku 3D lukostrelcom nevadí, naopak v čiastočnej divočine vyzerajú strelecké stanovištia lepšie. Malinovský park je výborným prostredím pre súťaže. Dobre postavená trať a disciplinovanosť strelcov umožňujú bezpečne naplno využiť jeho výhody.
Manažment West Cupu sa rozhodol splniť podmienky pre udeľovanie výkonnostných tried SLA 3D. Vyžaduje sa zabezpečiť, aby v žiadnej skupine neboli iba strelci z jedného klubu. Malinovčania sa rozhodli postupovať presne v zmysle pravidiel a rozdelenie do skupín vykonali vopred sami. Niektorí strelci tým boli sklamaní a rozčarovaní a niektorí dokonca zo súťaže odišli, pretože si nemohli vybrať parťákov do skupiny. Nuž, stalo sa poľutovaniahodné nedorozumenie. Začína sa nám celkom viditeľne odlišovať súťaženie, ktoré je viazané na istú organizovanosť, garantovanú úroveň a dodržiavanie pravidiel a na rekreačné „zastrieľanie si,“ na ktoré sú vhodné najmä trvalé parkúry v Pacove, na Ostrej lúke a na Čiernej vode. Získali popularitu počas koronakrízy a záujem o ne je veľký. Oboje je užitočné a každý si má možnosť vybrať, na čo má chuť, či na súťaž, alebo na nezáväznú zábavu, hoci aj s piknikom. Ukázalo sa však, že je veľmi vhodné, ak aj spôsob vytvárania skupín je vopred popísaný v rozpise súťaže, teda či bude rozdelenie do skupín natvrdo dané, alebo „voľné“ pod dohľadom organizátora nad dodržaním stanovených obmedzení, ako sú veľkosti skupín, zákaz „jednofarebných“ skupín a pod.
Nás štrnástich reprezentantov kanca Ivana to nijako netrápilo. Stretávame sa na tréningoch a tak na súťažiach si užívame stretnutia s priateľmi z iných klubov, doťahujeme sa s konkurentmi a potom si vymieňame klebety o zážitkoch.
Testovali sme nové družinové dresy. Vyzerá to tak, že sú na tele celkom príjemné. Tričká sú vzdušné a mikiny sa na predošlých pretekoch na Myjave osvedčili dokonca aj v daždi.
Cyrilova trať s tridsiatimi terčami sa tentoraz starostlivo vyhla tej časti parku, ktorú obýva čoraz početnejšia komunita mravcov, čo sme ocenili. V našej skupine bol dokonca mladý, bosý strelec Adam a prešiel celú trať bez nehody. Cyril nás však nešetril a pripravil viacero skutočne pikantných terčov. Asi najťažším bola srnka-hopsanda na protiľahlej strane priekopy v tieni lesa, na vzdialenosť blízkej maximálke. Tradičnou chuťovkou boli kačičky-žehličky z kopca na nejakých 13 metrov s trikolórou – to je keď sú všetky tri kolíky na jednom mieste. Ja som naletel jeleňovi, na ktorého sa strieľalo takou bránkou v kríkoch. Samozrejme, že som podcenil svoju výšku a narval som prvý šíp do konára. Tam, kde sa strieľalo zo slnečnej lúky do tmavého lesa, sme kill zóny viac-menej len tušili a čo sa týka vzdialeností, viacerí sme podliehali dômyselne vyvolaným optickým klamom. Jednoducho paráda!
Boli sme na trati zhruba štyri hodiny a potom to už išlo ako namazaný stroj. Odovzdať bodovačku, nakŕmiť a než si naše kadetky odbehli po voľačo do auta, prešvihli vyhlasovanie výsledkov. Minuli sa časy, keď sa na vyhodnotenie čakalo celé hodiny. Vo svojich kategóriach zvíťazili Samo s priemerom nad osmičkou a Nina kúsok pod ňou. Zvlášť nás však potešilo Ondrejove druhé miesto na jeho druhej súťaži a so slušným priemerom 6,58. Celkovo naši strelci pozbierali sedem medailí.
Lenka, Heňa, Cyril a vôbec všetci naši milí susedia z Malinova, ďakujeme!
Brigitte a naše Mišky 
Samo a Ondrej – najlepší BB
