My síce vieme, že Mikuláš bol biskup a nosil mitru, ale tú vám nikde v obchode nepredajú. Zato červené čiapky Santa Klausa, ešte aj s červenými, svietiacimi hviezdičkami, boli tento rok po Eure práve keď išla Hanka okolo.
Kto mal väčší melón, ťažko dovnútra narval uši, ale nikto neostal s holou hlavou. Zmenili sme sa na ivanskú armádu lukostreleckých trpaslíkov. Nie je dôležité akú máš čiapku, ale ako a na čo strieľaš. Tak ako v živote, aj na tomto tréningu sme si museli ujasniť, kto si zaslúži pohladenie a kto presný zásah.
Strieľalo sa principiálne na čertov. Čo zásah, to bod, ale len pri najbližšom terči. Pri vzdialenejšom dva body a pri najvzdialenejšom až tri body.
Na anjelikov nestrieľa, lebo tí sú dobrí. Čo zásah, to mínus bod. Avšak kto zasiahol anjelikov košíček, mohol si hneď ísť k Hanke po maškrtu.
Väčšinou to schytávali čerti, ale aj zopár anjelikom poniektorí čarostrelci našuchorili perie. Nie náročky, ale proste ešte musíme potrénovať, aby sme vždy trafili to, čo chceme.
Na záver sa počítali plusové a mínusové body a odmeňovalo sa, akože ináč, maškrtami. A pokiaľ si myslíte, že takéto zábavky sú dobré akurát tak pre deti, tak sa buď mýlite, alebo sa niekde stala chyba, keď nám dávali občianske preukazy, alebo je to tým, že pri lukostreľbe sa vekové rozdiely akosi strácajú.
