Každú jeseň stromy strácajú zeleň, lastovičky odlietajú na juh a my, ivanskí lukostrelci opúšťame strelnicu a sťahujeme sa do teplých krajín, čo v našom prípade znamená obecnú halu. Tento rok sme sa už druhý raz so strelnicou rozlúčili družinovou súťažou, určenou najmä pre našich nových strelcov.
Dvanásťterčové tridéčko pripomínalo naše štandardné tréningy, s tým rozdielom, že tentoraz sme riadne zapisovali body a dodržiavali všetky pravidlá pre 3D súťaže podľa Word Archery. Vytiahli sme aj nášho 3D Kovida a dali si záležať, aby schytal každý výstrel.
Hneď po odovzdaní bodovačiek sme sa pustili do ústupoviek, ktoré sme rozdelili podľa vekových kategórií.
Najmladší strelci začali na desiatich metroch a zvíťazil Juraj, ktorý trafil Kovida až z 35 metrov.
Dámy začínali na 20 metroch a v strhujúcom finále na 45 metroch zvíťazila Miš.
Veľkí chlapci sa z 20 metrov prepracovali až do finále na 60 metrov, kde mal Dušan viac šťastia ako Peťo.
Nasledovalo rozsiahle vyhodnotenie súťaže, za prítomnosti čestného predsedu Družiny plyšového kanca Ivana, zaznamenané na video predsedom Historickej Spoločnosti Ivanky Peťom Blublom. Rozdávali sa medaily, fidorky a lukostrelecké perá a prednášali precítené prejavy víťazov. Najprecítenejší mal Andy, jedno oko neostalo suché. Zlé jazyky vravia, že od rehotu.
A tiež sme sa kŕmili Hankinými kaneckými sušienkami, ktoré boli podobné medailám, takže sme si museli dať pozor, do čoho hryzieme. Boli skvelé.
Potom sme ešte skúšali, či sa dá holým lukom trafiť Kovid na 70 metrov. Dá sa. Treba ho triafať, odháňať, biť ho vitamínmi, vakcínami a ničiť ho s rozumom a zodpovednosťou, nech môžeme ďalej trénovať a súťažiť.