Pred piatym lukostreleckým táborom sme si mysleli, že nás už nemá veľmi čo prekvapiť. Ani sme po prekvapení netúžili, len sme si vraveli, čo si od tábora sľubujeme.
„Ja by som si chcel konečne vyskúšať olympijský luk,“ povedal Stanley. Vianočka mala iné želanie: „Ja sa chcem kúpať v bazéne!“ Hanka sa, celkom racionálne, chcela zlepšiť v streľbe na 3D terče, Danka otestovať nové šípy a ja naučiť sa strieľať s novým dlhým lukom, čo som dostal k narodeninám. Zaklincovala to Miša: „Ja by som chcela krokodíla!“
Zavolal som Csumimu a ten pre nás na poslednú chvíľu vysochal nádherne morbídneho, tmavého krokodíla. Keď mu Myš Kuku domaľovala zuby, vyzeral dostatočne hrôzostrašne.
Napokon sme napchali do prívesného vozíka asi dva razy toľko materiálu, než po minulé roky a odcválali do Štiavnických hôr na dohľad hory Sitno do chalupy, ktorú podľa jej majiteľa voláme Ďatlovňa.
Bolo nás na začiatku jedenásť, ale doplnili sme sa až na štrnásť čarostrelcov. Zo všetkých doterajších táborov bol tento úplne najlepší. Možno preto, že sme medzi sebou nemali nijakého nespratného živla, možno preto, že sme mali priveľa nápadov a plánov na osem dní.
Aby bolo jasné, naše tábory nie sú sústredeniami s cieľom vycvičiť tam lukostreleckých rekordmanov. Realita je taká, že my sme v tej našej Družine všetci tak trochu začiatočníci a v najlepšom prípade nadšení amatéri. Niektorí len tak strieľame pre radosť z pohybu, niektorí sa snažíme pochytiť rozumy od skúsenejších a potom sa tešiť z každého vlastného zlepšenia a úspechu v nejakej súťaži. Okrem lukostreľby sa preto v tábore čvachceme v bazéne, po večeroch hrávame a spievame pesničky, prípadne si vymýšľame hry. Temer všetok čas trávime vonku, do chalupy chodíme viac-menej len spať. Tak nejako fungoval náš tábor. Decká dokonca museli nechať mobily doma, dospeláci ich používali len v nevyhnutných prípadoch. Závislákom na internete a mobilných hrách sme vopred povedali, nech ostanú doma, nech ich z tábora nemusíme vyhodiť.
Každé ráno sme v rámci otvárania očí a budenia absolvovali prechádzku po okolí, pri ktorej sme trénovali odhady vzdialeností. Proste sme odhadli vzdialenosť stromu, kameňa, latríny, či kýbla, zapísali si to do zápisníkov, odmerali diaľkomerom a potom nariekali. Časom sme si začali zvykať na to, čo dokáže s odhadom spraviť terénna vlna, pohľad z tmy na svetlo a naopak zo svetla do tmy.
Po raňajkách každý trénoval čo uznal za vhodné. Možností bolo dosť a každý deň sme pridávali nejakú novú. Vyhli sme sa teda nude zo stereotypu. Možno to nie je ten najlepší spôsob tréningu, ale vďaka tomu sa nám darilo udržať celý tábor v pohybe temer celý deň. Postavili sme okolo Ďatlovne dokopy sedem strelníc. Na hlavnej strelnici s terčovnicami na vzdialenosti po piatich metroch sme trénovali základnú techniku.
Dlhá strelnica slúžila na olympijskú streľbu, ale aj na streľbu z iných lukov na neobvyklé vzdialenosti až do 70 metrov. Napokon sa tam aj odohrávali súboje ako v elimináciach súťaží v terčovej lukostreľbe. Bojoval temer každý s každým a porazený, samozrejme, mal nárok na odvetu. Na Beckovskej strelnici sme mali kyvadlo a kolotoč, ktorý sa vie točiť zvisle aj vodorovne. Potom nám ešte po lane nad svahom pred Ďatlovňou jazdil bežiaci terč a za štúdiom sme mali strelnicu na mŕtvolky, čo je takisto disciplína pretekov na hrade Beckov a strelnicu jabĺčkovnicu. Vyhadzovačku na letiace terče sme vytiahli priamo na lúku pri chalupe, ale iba raz, viac sme nestihli.
Na strelnici Človečnici sme hrali lukostrelecké „Človeče nezlob se!“ Kedysi sme totižto od Csumiho kúpili kockatý terč – hraciu kocku. A zvyšok pravidiel sme si už potom vymysleli a vycibrili sami. Došlo, samozrejme, aj na archebal, pretože čo už môže byť väčšia zábava, než strieľať po sebe navzájom, všakáno?
Takže celý deň sme mali kde trénovať a pritom nás neumárala jednotvárnosť. Menili sme strelnice hoci aj každú polhodinu. Asi to nie je najúčinnejšia cesta k výšinám olympijskej slávy, ale keby ste vedeli, ako nás to bavilo!
V neďalekom lese okolo potoka a na priľahlých lúkach sme mali postavený parkúr so 14 zvieratami, ktorý sme každý deň trochu pozmenili a každý večer sme absolvovali tridéčkové preteky. My, ktorí sme paralelne trénovali s dvoma rozdielnymi lukmi, sme si to každý deň obišli dva razy.
Večer sme sa bavili každý po svojom. Mladší lukostrelci sa často venovali strhujúcej hre „Expanzia,“ kým my starší sme využili príležitosť zahrať si spolu muziku, ktorú máme radi. Tu treba spomenúť, že počas tábora Ďatel stihol opraviť rozsušenú basu, ktorá sa celkom rozpadla a vyzerala na koniec životnosti. Ďatel ale využil svoj remeselný um, skrutkovú tyč s dvoma maticami, sekeru, pilník, skrutkovač a kýbel duvilaxu a ku koncu tábora basa hrala lepšie, než na začiatku.
Večer sme ako prví javili známky opotrebovania my dospeláci. Čím mladší ročník, tým dlhšia výdrž. Ako prvá obvykle vstávala naša šesťročná „Motorová Myš“ a vydržala nás baviť svojimi šplechtami až dlho do večera. Popri tom prechádzala z tradičného reflexného luku na dlhý luk, ku ktorému jej mamina osobne a láskyplne vyrobila sadu krásnych, drevených šípov. Lukostrelecké mamičky až tak často nevyšívajú, ale lepia pierka a hroty.
Na začiatku tábora sme si nastrieľali vstupný test – po šesť šípov na všetky vzdialenosti používané v tridéčku. Ten istý test sme si nastrieľali aj posledný deň tábora. Temer všetci sme sa viditeľne zlepšili. Dosť sme natrénovali a tiež sme sa venovali ladeniu lukov, aby nám šípy nelietali ako užovky, alebo delfíny. Na konci tábora to bolo vidieť na výsledkoch. Sledovali sme si aj priemerné nástrely na jeden šíp z tridéčkových pretekov a aj tie sa u väčšiny z nás o čosi zlepšili, takže sme si zaslúžili pri záverečnom vyhodnotení maniatúrnu sošku „kanca zlepšováčika.“
Posledný deň sme si ešte stihli obísť všetky strelnice, večer sme opiekli na ohni a zjedli všetko, čo sa neuhlo a strávili večer pod hvezdami. Zlepená basa tvrdila muziku táborákových pesničiek, z trávy sa dobre hľadelo na letnú oblohu, ale napokon sme aj tak uťahaní zaliezli do spacákov. Stihli sme toho fakt dosť. Na ôsmy deň sme opäť pchali horu vecí do vozíka, posledný raz sme hupli do bazéna ako mrkva do kuchtakýbla a zrazu bolo po tábore. A tiež pred ďalšími lukostreleckými súťažami na ktoré po prázdninách vyrazíme.
