Ruský vpád na Ukrajinu vyhnal z domovov okolo 17 miliónov ľudí. Zhruba 6 miliónov z nich prekročilo hranice a z nich asi 60 tisíc sa zastavilo na Slovensku. Zhruba 100 Ukrajincov býva u dobrých ľudí v Ivanke. Sú to zväčša mamy a staré mamy s deťmi. Niektoré rodiny sú ako na tŕní a rady by sa už-už vrátili domov, najmä ak tam niekde majú tatka, či iných príbuzných, iní sa pripravujú na dlhší pobyt u nás, našli si prácu, posielajú svoje deti do školy a učia sa po slovensky. Rozhodli sme sa ponúknuť im príležitosť prísť medzi nás a pri lukostreľbe sa s nami zoznámiť a rozprávať po slovensky.
Decká aj ich maminky trénujú s nami. Tešíme sa, že ženy sa usmievajú a hádam na chvíľu zabudnú na starosti, ktoré ich denne sprevádzajú. Deti boli zozačiatku zarazené, hádam aj trošku smutné, ale rýchlo sa „roztopili.“ Učia sa čo znamená „trafiť,“ že „ceľ“ je po slovensky „terč“ a „strelka“ je po našom „šíp.“
Zdieľame s nimi strach, keď ruské rakety rozbíjajú mosty v Dnipre, odkiaľ je malý Dima, sme zdesení po barbarskom útoku na centrum Anjinho mesta Vyniitsia. Keď sa Olja so Sofiou lúčili, lebo sa vracali domov do Charkova, nezaobišlo sa to bez sĺz. Píšeme si. Vždy si vydýchneme, keď odpíšu, že sú zdravé, hoci ich mesto pravidelne bombardujú a predmestia sú celkom zničené.
Nepýtame sa, kde sú otcovia. Vieme že sú tam a kým bojujú, máme nádej, že sa lúpežná armáda nedostane k nám. Robíme pre nich aspoň toľko, aby vedeli, že ich ženy a deti sú v bezpečí a medzi priateľmi.