Majstrovstvá Slovenska v 3D lukostreľbe sú najväčšou a najprestížnejšou súťažou na Slovensku a ich organizáciou poveruje SLA 3D iba renomované kluby, ktoré svoju zdatnosť v minulosti už preukázali. Tentoraz to bol klub LK Bašta z Rimavskej Soboty. To je klub veľmi početný, s množstvom výborných strelcov, ktorí majú aj dostatok skúseností zo súťaží v zahraničí. Okrem toho robia veľa pre cezhraničné priateľstvo slovenských a maďarských lukostrelcov. Majú medzi sebou viacero strelcov z Maďarska a aj vďaka nim do SLA 3D vstúpilo niekoľko maďarských klubov. Na čele klubu stojí Tibor Lévay, skúsený strelec, zdatný manažér a výborný veliteľ.
V prvom odstavci sa ukrýva odpoveď na otázku, ktorú sme si kládli, keď sme v piatok večer odbáčali z hlavnej cesty od Lučenca do Rimavskej soboty na akúsi lesnú cestu smerom k neveľkej čistinke, kde už stálo niekoľko šiatrov a Toi-toi búdok: „Ako sem chce Tibor napchať tristo ľudí a vyše sto áut?“
Lenže všetko išlo nad očakávanie dobre a ešte aj s prekvapením. Sponzor – firma Tauris – odmenil účastníkov už pri registrácii. Každý účastník odchádzal od kontroly náradia so štangľou salámy buď v ruke, alebo v tulci – ak mal teda vhodný.
Po registrácii sme sa presunuli na miesto zvané Teplý vrch, kde sme mali zabezpečený nocľah a Stanley tam s rodinou už odvčera rekognoskoval terén, teplotu vody, kvalitu ponuky jedál, čistotu toaliet. O zisteniach podával vopred viac ako uspokojivé správy.
Teplý vrch nie je vôbec vrch, ale dedina v širokánskej doline, na dne ktorej je priehrada. V tej priehrade je teplá a čistá voda a na brehu stojí čistý, udržiavaný autokemping Ormet s ubytovňou Oliver, ktorú sme z veľkej časti obsadili my. Takže nie vrch, ale jazero, avšak pravdou je, že teplé. A ešte aj čisté, pretože v ňom žijú sladkovodné medúzky Craspedacusta Sowerbii. Odovzdali sme im pozdrav od sesterníc z ivanského jazera Šutrovka.
Večer sme strávili na brehu jazera kŕmením sa koláčmi a inými dobrotami, ktorými nás zásobujú naše lukostrelkyne. K tomu trocha starosvetskej zábavy z čias, kedy muzika bola bežnou súčasťou života. Doviezli sme si basu Julinku, gitaru a cajon a vyspevovali až do poslednej uspávanky okolo desiatej večer.
Vstávanie o šiestej sme zvládali neradi, ale statočne. Teda okrem Laca, ktorý opakovane upadal do spánku najprv v posteli, potom v aute, a napokon na strelnici opretý o luk.
Na zhromaždisko sme dorazili okolo pol ôsmej a regulovčíci tam triedili autá a posielali ich do útrob lesa, kde mali nachystané čistinky, kam sa všetky vozidlá napokon pohodlne zmestili. A ľudí dobrej vôle sa zmestí dosť všade, to platí aj o lukostrelcoch
Hádam prvý raz som videl strelnicu dimenzovanú dostatočne, takže tam nebola nijaká tlačenica. Paradoxne na pretekoch, kde je najviac ľudí vôbec. Riadenie streľby pomocou digitálnej časomiery s hlasnou signalizáciou na oboch koncoch strelnice je dobrý a bezpečný spôsob zvládnutia veľkého počtu strelcov.
Tibor osobne inštruoval všetky detské skupiny a ich dozor, spôsobom, ktorý u nich, aj u nás, okolostojacich, vzbudil občas smiech. Dobrá nálada, jasné informácie, presné pokyny.
Menší problém nastal pri zavádzaní skupín na trať, pretože niektorí závodní mali zrejme problém s orientáciou. Doobeda, aj poobede niekoľko skupín hľadalo svoje terče minútu pred prvým výstrelom. Značenie tratí bolo tak trochu na hrane, dokonca jednej skupine polovica strelcov jeden terč omylom minula a potom sa nejako zase zhľadúvali. Značenie proste nebolo ideálne. Avšak zjavom nadpozemským bola bludná strelkyňa, ktorá sa poobede, keď sme my, skupina číslo dva strieľali už na terč číslo tri, objavila medzi nami s tým, že hľadá skupinu štyri. Galantne sme prerušili streľbu, aby mohla utekať za svojimi. Avšak na ďalšom stanovišti tá istá postava vystúpila z húštiny a hlásila do telefónu, že medzičasom stratila aj bodovačku a tak teda končí. Po súťaži sme sa dozvedeli, že bola videná ešte aj na opačnej strane okruhu, ale my sme ju už nevideli. No čo…. to sa proste stáva, že človek zablúdi, ibaže pohybovať sa krížom-krážom v priestore tratí je dosť nebezpečné. Nikto však napokon nechýbal, takže sa snáď v zdraví vrátila, alebo to bola naozaj legendárna lukostrelecká čierna pani, ktorá tam dodnes straší hubárov pýtajúc sa na skupinu číslo štyri.
Trať C bola najťažšia zo všetkých troch. Bola členitá, lozili sme do svahov a zase zostupovali do roklín a strieľalo sa hore kopcom, aj dolu.
Najmenej náročné bolo Áčko, to bola taká prechádzka temer po rovine, ale žiadna trať nebola ľahká. Pohrali sa chlapci s terénnymi vlnami aj so svetlom a tieňom a tiež nám postavili viaceré terče pod ťažkými uhlami, takže sme, veru, váhali, či riskovať mierenie na kill zónu, keď je tesne pri kraji.
Obedová prestávka bola akurát tak na zjedenie obeda, len poniektorí spachotši sme zvládli zakotúľať sa na desať minút niekam pod auto a zaspať.
Poobedňajších dvadsať terčov sme zvládli už pred piatou a po odovzdaní bodovačiek a QR kódov z Íjász.net sme sa presunuli „domov“ na Teplý vrch. Voda v priehrade bola skvelá, langoše v bufete neboli príliš mastné, pivo a kofola studené a rozprávať bolo o čom. Hrdinkou dňa bola Janka. Prišla po poobedňajšej súťaži s tajomnou historkou o tom, ako jej pred terčom B20 padla na okraj akejsi diery pred terčom tapka a keď sa po nahlásení nástrelu po ňu išla zohnúť, už tam nebola. Smiali sme sa, že to ju asi odniesol jazvec. Avšak keď nám Tibor potvrdil, že tie diery v okolí sú skutočne jazvečie nory, Jana s otcom sa tam vybrali naspäť vyzbrojení lopatkou. Kým statný Milan sa dostal do nory ledva po plecia, útlu Janku tam zatĺkol temer po kolená. Tapku objavili pomocou kamery na mobile až za zákrutou jazvečej štôlne a pomocou lopatky ju dostali von. Bavili sme sa na tom skvele a rozvíjali predstavy o jazvecovej motivácii najprv tapku odniesť, lebo má doma luk a bolia ho z neho labky a potom zahodiť, lebo ten luk je barebow a k tomu olympijská tapka nie je vhodná.
Večer sme mali v úmysle zodpovedne vyhodnotiť dosiahnuté výsledky, ktoré, mimochodom, už organizátori zverejnili na internete, avšak Magda nám oznámila, že má meniny. Tak sme ich oslávili na brehu jazera jedlom, pitím a napokon aj vlastnou muzikou, hoci z miestnej reštaurácie sa ozýval hutný zvuk tanečnej kapely. Ten nám potom trochu komplikoval zaspávanie, ale zvládli sme aj to. Na vyhodnotenie a rozbor sa akosi zabudlo.
V nedeľu ráno sa opäť vstávalo neobvykle skoro, aby sa stihla príprava na druhý deň hodnotných športových výkonov. Išlo to, pretože sme to s flámovaním neprehnali. Poniektorí síce ešte pri nakladaní do áut vyzerali značne rozospato, ale nikoho sme tam nezabudli.
Na tretiu dvadsiatku terčov sme vyrazili okolo deviatej, už rozdelení v skupinách podľa výkonov z predošlého dňa. Viacerí z nás pri terči B20 na zdesenie ostatných kolegov strelcov kričali do jazvečej diery „Haló! Janka Ťa pozdravuje!“
Béčková trať, ktorú sme v nedeľu absolvovali my hololukáči, bola tak stredne ťažká. Klamala hlavne vzdialenosťami. Pikoškou bol terč číslo jedna, čo boli malé vydry, či ondatry, či ký hlodavec, otočené zadkami ku strelcom, pričom všetky tri kolíky – takzvaná trikolora – boli od nich, hádam, metre. Verte, že trafiť aj takto zblízka miniatúrnu killzónu je problém a to nielen u kolobežkárov – kladkáčov, ktorí tak vysoko nedostanú zameriavač.
Napoludnie sme už poniektorí poznali svoje konečné výsledky, pretože finálové rozstrely robili len niektoré divízie. Trvali veľmi dlho a sledovali sme ich sčasti so záujmom, sčasti chrúmajúc oriešky v našom obvyklom piknikovom hniezde, sčasti driemajúc pred dlhou cestou domov. Povzbudzovali sme Hanku, ktorá sa finálových rozstrelov zúčastnila ako jediná z nás.
Zvlášť zaujímavé boli rozstrely divízie jazdeckých lukov. Pozorovaním sme zistili, že presvedčivý víťaz László Jónás strieľal skutočne čistou, inštinktívnou streľbou. Jeho nerušené podvedomie ostalo aj vo finále neprekonané.
Napokon teda došlo aj na vyhlásenie víťazov. Obdržali sme dokopy sedem medailí, z toho dve zlaté, majstrovské. Priority stanovené na začiatku sme teda splnili: Nikomu z nás sa nič nestalo, ani sme nikomu neprivodili nijakú nehodu, dobre sme vychádzali so športovými kamarátmi z iných klubov a napokon sme podali aj také športové výkony, za ktoré sa nikto z nás nemusel hanbiť.
Po úprimnom, hlasnom potlesku pre Tibora Lévaya a LK Bašta sme vyrazili domov. Pre dnešok sme naše družinové heslo rozšírili na „Žerieme 3D lukostreľbu …. a salámu!“
| Meno | Divízia, kategória | Umiestnenie | Počet bodov | Priemer |
| Nina Klasová | Holý luk, kadetky | 1/9 | 362 | 6,03 |
| Matúš Chriašteľ | Holý luk, kadeti | 2/9 | 339 | 5,65 |
| Laco Chriašteľ | Holý luk, kadeti | 3/9 | 310 | 5,16 |
| Jana Klasová | Olympijský luk | 1/2 | 391 | 6,51 |
| Vanessa Matisová | Holý luk, deti | 2/3 | 358 | 5,96 |
| Dorotka Dzimková | Holý luk, deti | 3/3 | 341 | 5,68 |
| Dušan Franců | Holý luk, veterníci | 1/8 | 445 | 7,41 |