Keď som sa pred štyrmi rokmi dostal k lukostreľbe, myslel som si, že budem musieť aspoň rok trénovať, aby som mohol ísť na súťaž. Netušil som aký rýchly spád to bude mať a ani nie po mesiaci zoznamovania sa s lukom som sa ocitol na turnaji o pohár vojvodu Ctibora. Odvtedy si túto skvelú akciu, ktorú pre strelcov tentoraz už štrnástykrát pripravila skupina tradičnej lukostreľby VRES, nenechávam ujsť.
Po nekonečnom odrátavaní dní a sledovaní počasia na webe sme sa konečne dočkali. Silvia si dala v lukostreleckom staromódnom salóne od Hanky ušiť nové šaty, ale napokon budú musieť počkať do jesene, lebo práve v nedeľu 14. apríla 2019 mala hudobné povinnosti v ZUŠ-ke. Dušan s Hankou v túto nedeľu tiež vymenili luky za hudobné nástroje a rozdávali radosť s kapelou Rolničky. Tak som si prizval na pomoc svojich bratov Jana a Števa, aby mi pomohli reprezentovať našu ILD. Bolo chladné ráno a vyzeralo to na dážď, také typické počasie k tomuto turnaju. Počkali sme Zuzku s Kevinom a vydali sme sa k hradu. Vravel som si „bude to masaker 240 strelcov,“ fučiac po novom chodníku s malou dušičkou či sa nám ujdú raňajky a či nebude pri vstupe rad až po Rakoľuby. Prekvapenie: Pri vstupe len zopár ľudí. Pri dvoch stolíkoch krásne a plynulo prebiehala registrácia strelcov. “Dobrý deň, meno, tuto podpis poprosím, nech sa páči lístky na obed, bodovačka, páska na ruku a nech sa vám darí, ďalšííí!“. Rozstrieľačka, raňajky, zapísať do skupiny, pokecať so známymi a už nás víta Adam a dáva inštrukcie k turnaju. Vtierkli sme sa do skupinky č. 11, aby sme spoznali nové tváre.
Pri úvodných zoznamovačkách zrazu zahrmelo, zem sa zatriasla, to Adam výstrelom otvoril turnaj a poďho ničiť si šípy o beckovské hradby, pardón, súťažiť o najlepší výsledok. Začínali sme pri vstupnej bráne streľbou do valca. Až streľba z veže si vyžiadala prvý zničený šíp. Pokračujeme kolesom nešťastia, tak sa volala nasledujúca disciplína, ale takto by sme mohli nazvať aj naše strelecké snaženie. Šípy lietajú do skál, fŕkajú triesky len taká paráda. Jabĺčko či kapustná hlava, len nie mínusové body. Z tých máme vietor aj pri kačičkách. Pri kyvadle trošku spŕchlo, ale len aby nás prebralo. Pavúčica Agáta s mladými sa nám smeje do očí, keď šíp čo zasiahnúť ich mal, cestu v hradnom múre zakončí. Mŕtvolky z hradného nádvoria, vaše rýchlonabíjanie preveria. Tu nám dvihlo tlak nielen od zrýchlenejšieho pohybu (nedalo sa to nazvať u mňa behom), ale aj od dramatickej situácie. Zuzka pri plnom sústredení ťahá šíp z mŕtvolky zakladá a strieľa. Prvý šíp, druhý, čas beží. Z boku si to špacíruje pán rovno pred terč. Kevinove rozhodné „STOJ!“ vrátilo do reality aj pána aj okolostojacich. Istotne sa hanbí ešte teraz (ten pán). Vykuklo slniečko, zhadzujeme oblečenie a pokračujeme kolotočom. Pre rekonštrukciu schodov k hradnej studni si drak s bežiacim terčom čerpali dovolenku. V podhradí zbrojnoš ZOMRI stojací v pozore, očká hádzal po šípoch, ktoré mizli za ním v tráve. Šikovná slečna pri ovečke s prehľadom stíhala regulovať skupiny pod kopcom, i na kopci. Ovečka s pekným sústrelom vypuľuje očká a stihol som aj malé interview. A je to tu radostná chvíľa a nočná mora zároveň – KAČIČKY. Keďže na Beckov, hoci s moderným lukom, čoby tŕňom v oku tradičným strelcom (garnížistom a primitívom) chodíme hlavne kvôli zábave, neprichádza do úvahy zaváhanie či cúvnutie pred kačičkami ani za všetky body. Jedna mi ušla, tak fi leť ty fproftá f preftreleným frdfom! Organizátori Lukostrelecká skupina VRES pridali zopár terčov z názvom poker. Neblysli sme sa, vkladám nádeje do jazdca na koni, veď som to trénoval. Tresk, bum, bác. Zapisovač Pali skonštatoval: „tu nemám veľa práce, všetkým píšem nuly“. Posledné terče pred nami, čaká nás streľba do diaľky, hádam na 100m. Chlapík na stanovišti vysvetľuje pravidlá. Päť šípov, môžete vystreliť naraz do posledného terča, alebo využiť dvakrát „checkpoint“ a priblížiť sa na kratšiu vzdialenosť. Števo to skúša na celú vzdialenosť, šípy letia a padajú z oblohy ako v historických bitkách……. a nič. Iba Beáta s Milanom triafajú z druhého checkpointu. Prázdny žalúdok zahrá svoju melódiu, v ktorej jasne počuť volanie za gulášikom. Hríbiky netreba rozpisovať, dubák skončil ako ježko. Už len beckovské hradby, teda trafiť do kruhu na svahu pod nimi a behom na guláš. Tu zbierali ešte posledné body Danka s Mišom a Miškou. Nasýtení za zvukov hudobného doprovodu rozoberáme úspechy a neúspechy na trati. Čakanie na vyhodnotenie mi neprišlo vôbec dlhé. Z ILD radov sa podarilo iba Zuzke obsadiť 3. miesto, my ostatní musíme ešte potrénovať. Prežil som pekný deň s novými priateľmi a ďakujem Adamovi a jeho spolubojovníkom, že aj my lyžiari sa môžme zúčastňovať tohto skvelého podujatia.
Stanley