Ivanská lukostrelecká družina

Na výborne zorganizovaných Majstrovstvách Slovenska v 3D lukostreľbe na Planinke 19.-20. septembra 2020 sa mládež z družiny kanca Ivana prebojovala na 3 súťažných tratiach na popredné miesta a získala 4 cenné trofeje, všetky v divízii „Holý luk“ (Barebow).

Nina Klasová sa stala Majsterkou Slovenska pre rok 2020 v kategórii dievčat do 12 rokov s priemerným počtom bodov na jeden šíp 7,43. Trafiť zo 60 terčov 57 je veľmi slušný výkon.

Samo Földeš skončil medzi chlapcami do 12 rokov druhý s priemerom 8,70 len o tri body za víťazom, ktorý nastrieľal 525 bodov. Neminul ani jeden zo 60 terčov.

Janka Klasová medzi kadetkami vybojovala striebro s priemerom 5,55 len dva body za víťazkou.

Silvia Rímešová skončila hneď za ňou na treťom mieste s priemerom 4,97.

Na vysvetlenie uvádzame, že kým deti strieľajú od bieleho kolíka na vzdialenosti od 6 do 18 metrov, tak kadetkám už patrí modrý kolík vo vzdialenostiach od 10 do 27 metrov. Vzdialenosti nie sú známe a strelec musí vzdialenosť samostatne odhadnúť.

Priemer nad 8 bodov znamená, že strelec v zásade temer vždy zasiahol ledva viditeľný terčík na zvieratku – takzvanú „kill zónu.“

Blahoželania našim mladým športovcom sú namieste, urobili radosť aj nám všetkým ich spolustrelcom.

Odkedy naša Družina existuje, chodíme na turnaje v tradičnej lukostreľbe na hrad Beckov. Lenže tento rok jarný turnaj zrušil ten odporný virus, čo ho máme od jari zamknutý v sklade. Adam a jeho parťáci zo združenia Vres sa rozhodli skúsiť spraviť turnaj v lete a v inom prostredí, ktoré možno nie je až také atraktívne, ale nepochybne bezpečnejšie. Záhrada kaštieľa v Moravanoch bola skutočne dobrou voľbou. Kaštieľ, ktorý desiatky rokov využívali slovenskí výtvarní umelci na nerušenú tvorbu, je teraz v stave neobývateľnom, avšak park s trávnikom a vysokými stromami, poskytujúcimi dostatok tieňa, sú prudko použiteľné. Tak sa zrodil lukostrelecký turnaj Marwan. To slovo odkazuje na archaický názov Moravian.

Hurbanovo je vraj najteplejšie miesto Slovenska. V nedeľu 9. augusta 2020 sa o tom naozaj nedalo pochybovať a práve vtedy sme dorazili na miesto, kde hurbanovskí lukostrelci usporadúvajú už niekoľko rokov svoju súťaž v rámci Južnej päťky.

Podlhovastý tvar našej krajiny nás neraz odrádza od spoznávania opačných koncov. Od nás zo západu je všetko za Tatrami „východ“ a počul som aj východniarov hovoriť o západnej časti krajiny ako o „Bratislave.“ A priznajme si otvorene, že aj my poniektorí lukostrelci, rozmaznaní čoraz vyššou úrovňou všetkých súťaží, si vyberáme radšej súťaže pomocou kružítka so stokilometrovým polomerom. I zrazu nám koronavirus pripomenul, že cestovanie do iných krajín nemusí byť to najlepšie rozhodnutie, že Slovensko má aj druhý koniec a že sa tam oplatí pozrieť. A keď už tam budeme, tak si tam zájdime aj na preteky. A tak sme sa piati strelci z našej Družiny stretli v Spišských Vlachoch v rámci prázdninových ciest do Slovenského Raja a do Polonín.

Na prvý prázdninový víkend pripadli preteky West Cup v Malinove. Naši susedia čelili nečakaným komplikáciam. Stredná záhradnícka škola, ktorú pri súťažiach doteraz vždy využívali, je zatvorená, rekonštruuje sa, reštrukturalizuje sa a bohviečo ešte. Nevzdali to však a centrum diania preniesli do kaštieľa ukrytého v parku. Zjavne poslabšia údržba parku 3D lukostrelcom nevadí, naopak v čiastočnej divočine vyzerajú strelecké stanovištia lepšie. Malinovský park je výborným prostredím pre súťaže. Dobre postavená trať a disciplinovanosť strelcov umožňujú bezpečne naplno využiť jeho výhody.

To, že prvé kolo Slovenského pohára sa konalo až po štvrtom, pred ktorým ale aj tak neprebehli tretie, ani druhé, spôsobil korónavirus. Táto pliaga nám, okrem iného, domiešala lukostrelecký kalendár. Okrem toho sa počasie na nás škaredilo už temer týždeň a v sobotu, keď lukostrelci z klubu Horné Húščie 3D stavali trať, celý deň lialo. Počasie zrelé na zemepisnú hádanku: Viete, aký je rozdiel medzi Jávou a Myjavou? Na Jáve menej prší.

V sobotu 13. júna našu Družinu väčšina jej členov úspešne reprezentovala. Niektorí prácou, niektorí športom. Tým, samozrejme, začneme:

Ako sme si tak veselo trénovali v hale na jarnú sezónu, zrazu udrel na ľudstvo nejaký koronavirus. Zistilo sa, čuduj sa svete, že najlepším spôsobom boja proti nemu je zobrať mu príležitosti šíriť sa a to znamená disciplinovane dodržiavať obmedzenia spoločenského života. My lukostrelci sme na disciplínu akosi prirodzene zvyknutí, pretože pri našom športe je životnou nevyhnutnosťou. Vzdali sme sa teda tréningov až dovtedy, kým

Šiesty raz sa stretli členovia Ivanskej lukostreleckej družiny, aby vyhodnotili ako združenie fungovalo v uplynulom období a rozhodli ako má fungovať ďalej. Trochu netypické bolo, že Tretia Ivanská Lukostrelecká súťaž, ktorá bola v pláne činnosti na tento rok, už prebehla.

Za päť rokov existencie Ivanskej Lukostreleckej Družiny sme absolvovali viac ako 300 tréningov, okolo stovky súťaží a doniesli odtiaľ neúrekom medailí. Avšak najväčšiu radosť sme mali keď sa nám podarilo v Ivanke usporiadať lukostreleckú súťaž. Totižto nechceli sme zorganizovať len ďalšiu z mnohých súťaží, ale súťaž výnimočnú.

My síce vieme, že Mikuláš bol biskup a nosil mitru, ale tú vám nikde v obchode nepredajú. Zato červené čiapky Santa Klausa, ešte aj s červenými, svietiacimi hviezdičkami, boli tento rok po Eure práve keď išla Hanka okolo.
Kto mal väčší melón, ťažko dovnútra narval uši, ale nikto neostal s holou hlavou. Zmenili sme sa na ivanskú armádu lukostreleckých trpaslíkov. Nie je dôležité akú máš čiapku, ale ako a na čo strieľaš. Tak ako v živote, aj na tomto tréningu sme si museli ujasniť, kto si zaslúži pohladenie a kto presný zásah.

Keď som sa pred štyrmi rokmi dostal k lukostreľbe, myslel som si, že budem musieť aspoň rok trénovať, aby som mohol ísť na súťaž. Netušil som aký rýchly spád to bude mať a ani nie po mesiaci zoznamovania sa s lukom som sa ocitol na turnaji o pohár vojvodu Ctibora. Odvtedy si túto skvelú  akciu, ktorú pre strelcov tentoraz už štrnástykrát pripravila skupina tradičnej lukostreľby VRES, nenechávam ujsť.