Hurbanovo je vraj najteplejšie miesto Slovenska. V nedeľu 9. augusta 2020 sa o tom naozaj nedalo pochybovať a práve vtedy sme dorazili na miesto, kde hurbanovskí lukostrelci usporadúvajú už niekoľko rokov svoju súťaž v rámci Južnej päťky.
Je povzbudzujúce presvedčiť sa opäť o úspešnom úsilí organizátorov zvyšovať kvalitu súťaží. Všetko premyslené, dobre zorganizované. Veľké parkovisko, široká cvičná strelnica so zodpovedným veliteľom, registrácia bez zdržaní, všetko to, na čo sme si zvykli ako na samozrejmosť, ale je za tým kopec poctivej roboty dobrovoľníkov z organizátorského klubu.
Nepríjemným zážitkom však bolo, keď som ešte pred súťažou pristihol jedného zo strelcov pri konzumácii alkoholu. Upozornil som ho, že porušuje pravidlá a bezpečnostnú smernicu. Reagoval drzo a arogantne, takže neostávalo iné, ako privolať organizátora.
Nedá sa očakávať, že organizátor bude neustále kontrolovať všetkých prítomných. O to dôležitejšie je, aby si sami strelci uvedomovali, že alkohol je jednoducho vylúčený z lukostreleckých súťaží v záujme bezpečnosti a tiež ochrany celej 3D lukostreľby. Keby došlo k akejkoľvek nehode a následne bolo zistené, že sa na súťaži požíval alkohol v akomkoľvek množstve, tak by sme pravdepodobne čelili obmedzeniam pre lukostrelecký šport. Takže žiadna tolerancia voči darebáctvu nie je namieste.
Trať s tridsiatimi dvoma terčami bola opäť postavená v agátovom lese na mieste bývalej pieskovne a na poli okolo neho. Bola zaujímavá, rozmanitá, bezpečná a rozhodne nie ľahká. Jeleň z kopca, podobne skákajúca srnka zo zrázu do doliny, big cica šplhajúca na strom, či muflon šikmo po svahu z tieňa na slnko. Hádam jediným nedostatkom bolo, že viacero terčov sa proste nedalo strieľať po dvojiciach, čo pri temer dvestopäťdesiatich účastníkoch zákonite vyvolalo nepríjemné zápchy na trati. Nuž, ale bodaj by nás nič horšieho v živote nepostihlo, než že sme si medzi terčami v lese o chvíľu dlhšie poklebetili. Neviem ako v iných skupinách, ale u nás bolo stále o čom.
Z trate sme sa vrátili až okolo tretej, zrátali bodovačky a rozložili náš obvyklý piknik v tieni stromov. Tento oddych s poobedňajším maškrtením je nedielnou súčasťou príjemných zážitkov zo súťaží. Tentoraz boli na programe orechy, melóny, jablká, mirabelky a neuveriteľné Heline sušienky s brusnicami.
Medailobranie bolo pre nás primerane bohaté, vyznamenali sa naše mladé, aj zrelé dámy a nikto z nás vyslovene nezlyhal. Radosť máme najmä z nášho „loveckého krídla“ s dlhými a jazdeckými lukmi. Myš-Kuku, Aďo aj Andy sa pomaly, ale iste zlepšujú.
Nezabudli sme pred odchodom poďakovať organizátorom, lebo naozaj bolo za čo.