Ivanská lukostrelecká družina

Tento rok sa bude v Ivanke súťažiť o zlaté, strieborné a bronzové zuby kanca Zlatozúbka, je preto namieste predstaviť ho a vysvetliť prečo práve on.
V roku 2014 sme sa začal stretávať niekoľkí muzikanti, ktorí sme začali prejavovať záujem o lukostreľbu. Poriadny luk mali len traja z nás, ale pre ostatných sme
vyrobili podľa návodu z internetu fungujúce luky z plastových rúrok a nakúpili zopár šípov.

Výrazom „gulášovka“ sme si zvykli označovať súťaže v lukostreľbe, ktoré obvykle organizujú jednotlivé kluby, alebo aj jednotliví lukostreleckí nadšenci. Kedysi sa to totižto robilo tak, že „zjeme guláš, voľačo popijeme a zastrieľame si.“ Z takejto charakteristiky ide na príčetného strelca hrôza, ale, našťastie, doba sa zmenila. Drvivá väčšina strelcov už pochopila, že zákaz alkoholu v pravidlách nie je formalita, ale nutnosť. Takisto ubúda tých, ktorí nechápu, že dodržiavanie pravidiel je nevyhnutným predpokladom každého športu, lukostreľbu nevynímajúc.

Dôkazom tohto pozitívneho trendu je súťaž, ktorú jej hlavný organizátor Mišo Cingeľ nazýva úplne otvorene „Gulášovkou.“

Pred piatym lukostreleckým táborom sme si mysleli, že nás už nemá veľmi čo prekvapiť. Ani sme po prekvapení netúžili, len sme si vraveli, čo si od tábora sľubujeme.

„Ja by som si chcel konečne vyskúšať olympijský luk,“ povedal Stanley. Vianočka mala iné želanie: „Ja sa chcem kúpať v bazéne!“ Hanka sa, celkom racionálne, chcela zlepšiť v streľbe na 3D terče, Danka otestovať nové šípy a ja naučiť sa strieľať s novým dlhým lukom, čo som dostal k narodeninám. Zaklincovala to Miša: „Ja by som chcela krokodíla!“