Ako sme chceli získať Pohár mesta Trnava

Lukostrelecká sezóna je už v plnom prúde a tak sme sa  rozhodli do nej vstúpiť aj my. V nedeľu o 09:00 sme sa vybrali v pätici Jožko, Via, Lia, Stanley a Števík do Trnavy, kde LK Perún pripravil rovinaté, parkúrové preteky s 3D zvieratkami. Počasíčko bolo vcelku prijateľné a už z diaľky nás vítali všakovaké malé, veľké, vodné i suchozemské zvery. Po registrácii a zložení náradia sme si dopriali krátku rozcvičku. Do skupiny Rímešfamily sme prijali ešte Jakuba Polakoviča z Boleráza a poď ho s vervou obstreľovať  polyfoamové zvery. Začínali sme hrochom, ktorého netrafiť by bolo asi čudné, ale aby sme sa moc netešili, ďalším terčom bolo mini-pidi prasiatko v pyžame a krokodíl. Tu sme už trošku posmutneli, lebo šípy boli všade, len nie v kill zónach týchto zvieratiek. Nedarilo sa a aj počasie začalo byť proti nám.  Pofukoval protivetrík, aj sa ochladilo. Ale nevzdávame sa len tak, snáď si na veľkom levovi zvýšime skóre. To by sa ale do cesty šípu nemohol dostať konár blízko stojaceho stromu. Tak mu Števík pretriedil konáriky, no a vzápätí aj Jakub. Tempo bolo kľudné, strelci stíhali aj strieľať aj bufetovať, nikto nikoho nepoháňal ani neobmedzoval. Suchozemcov vystriedali tvory morské – žralok a chobotnica. Tá s prehľadom sledovala ako ju šípy obchádzajú a letia kdesi ďaleko z dosahu jej chápadiel. Ako som si hľadal šíp s myšlienkou, ako som ju mohol takto prestreliť , kričí Jakub „tu je niečo skapaté “. No pri skúmaní sa skapatý tvor pohol a my sme zistili že sa za chobotnicou skrýva živý zajko. Odlifrovali sme ho mimo dostrel aby si ho niekto nepomýlil s terčom. Keď sme poobstreľovali všetkých 30 terčov,  doplnili sme si kalórie, zrátali body a čakali na vyhodnotenie. Dieru do sveta sme nespravili, pohár sme takisto nezískali, zatiaľ, ale zažili sme fajn preteky s príjemnou partiou ľudí.