Kedysi sme zapichli do Ivanky na mape kružítko s polomerom 100 kilákov s tým, že to je náš akčný rádius 3D pretekania. Lenže keď robia svoje preteky kamaráti v Partizánskom, tak to stojí za výnimku. Vypravili sme sa tam a neľutovali sme.
Zhromaždisko v reštaurácii Salaš poskytovalo dostatok priestoru na prípravu a za ňou bola pripravená cvičná strelnica s veliteľom Petrom, takže všetko klapalo ako mlyn a stihli si zastrieľať všetci.
Vítali nás nielen Jožko, Peter, Robo a celá ich partia, ale na stoloch tradičný lukostrelecký doping – chlieb, masť, soľ, cibuľa a k tomu koláčiky. Veľmi dobrý zvyk, ktorý ocenia najmä príchodzí zo vzdialenejších miest.
Ranný pohľad z okna zjavne viacerým prihláseným lukostrelcom vyvolal predstavu „Asi bude pršať“ a tak neprišli. Nám by to prišlo trochu blbé voči organizátorom a tak sa držíme postoja „toto by sme kamarátom neurobili“. Napokon aj tak nás bolo na pretekoch tak akurát, aby nevznikla tlačenica.
Trať viedla po cestách v pomerne členitom teréne nad Salašom v okolí strelnice. Je tam plno rokliniek, doliniek, sem-tam nejaká skalka a stavitelia trate to všetko využili. Strieľali sme po rovine, strmo do kopca, aj hlboko dolu, na maličké zajačiky aj na veľkého medveďa zo skaly cez dolinu. Organizátori mali všetko pod kontrolou, hoci príroda sa s nimi snažila vypiecť. Najviac sme sa bavili, keď sme išli strieľať na srnku a kúsok ďalej sa jeden z organizátorov snažil presvedčiť ozajstnú, živú srnku, že by sa mala ísť pásť niekam inam, lebo predsa len niektorí čarostrelci môžu mať problém rozpoznať čo je a čo nie je terč. Napokon si, trochu neochotne, dala povedať.
Naše ivanské čarostrelecké družstvo malo aj ďalšie neobvyklé zážitky. Sršne s pichľavou náladou nás donútili pri svišťovi k bystrému ústupu od modrého kolíka, ktorý následne organizátori promptne premiestnili. Kde sa tam tie bzučivé potvory vzali práve dnes, to nik netuší.
Tradičnú metódu zakladania ohňa pomocou trecieho dreva, v ktorom sa pomocou luku roztáča trieska z tvrdého dreva, prekonala Hanka metódou zapaľovania pomocou šípu. To sa podstrelí terč, kovová špička škrtne o kameň a iskry sa len tak sypú. Ešteže opadané lístie nebolo príliš suché.
Obedík bol „mňam“ a po ňom sme ešte relaxovali pri koláčikoch a kávičke, kým Jožko s partiou pripravovali vyhlásenie výsledkov. Tentoraz sa nám ušli až štyri medaily a druhé miesto v súťaži družstiev v konkurencii piatich tímov. O kúsok nás porazili Bojničania.
Počasie bolo stále optimálne. Ani horúčava, ale ani kvapka z neba. Až keď sa s nami Jožko rozlúčil a nasadli sme do áut, kúsok za Partizánskym sme vošli do dažďa. Bolo nám tam fajn a tešíme sa, že to 3bečákom vyšlo, pretože tým pádom môžme dúfať, že to, hádam, zopakujú.
[flagallery gid=14]