S blížiacimi sa prázdninami sme čoraz častejšie riešili dilemu, ako vydržíme tak dlho bez strieľania. Tak v prvom rade sme dospeli k záveru, že vlastne tréningy môžeme robiť aj cez prázdniny, ale napokon nám došlo, že prázdniny a dovolenky by sa dali lukostrelecky využiť oveľa efektívnejšie. Jednoducho venovať tomu celé dni a to znamená tábor. A keďže si vcelku zakladáme na prieznivom pomere kecov a činov, spravili sme to. Prvý lukostrelecký tábor, zatiaľ obmedzený na členov našej družiny, sa uskutočnil od 9. do 16. augusta 2015 pod horou Sitno na mieste, ktoré nazývame Ďatlovňa. Nápad naložiť materiál na prívesný vozík, sa ukázal ako veľmi prezieravý, pretože neverili by ste, koľko harabúrd lukostrelci so sebou potrebujú. Na každej strane vozíka 3 čertovnice a medzi nimi vykúkali naše zvieratká – štyri kance, srnka a zajko. K tomu luky, šípy, zástavky, basa, gitara, náhradné trenky, šiltovka, krém na opaľovanie, spacák, plavky, hrebeň…..na čo hrebeň? Áno, mami, už sa nepýtam tak hlúpo a balím.
V nedeľu popoludní náš konvoj dorazil do Ďatlovne. Naskákali sme do bazéna, zhltli olovrant, chytili náradie a ešte do večera sme mali nachystané všetky tréningové strelnice. Na Hlavnej strelnici sme trénovali základy streľby a testovali sme korekcie mierenia na rôzne vzdialenosti. Na druhý deň sme na nej postavili aj striešku, aby nás ostré slnko nevyháňalo z tréningu. Jabĺčková strelnica bola určená na tréning správneho strieľania do kopca a z kopca. Meno jej dal jabloňový sad. Na Beckovskej strelnici jazdil pohyblivý terč, ktorý Stanley v priebehu dvoch dní doladil do úplnej dokonalosti. Detskú strelnicu využívali najmä decká v doobedňajších hodinách, lebo tam bol tieň a okrem toho sme tam trénovali beckovskú disciplínu s poetickým názvom „mŕtvolky“, vyžadujúcu si rýchle nabíjanie a streľbu. No a napokon na Dlhú strelnicu sme chodievali ráno a vpodvečer trénovať streľbu na dlhé vzdialenosti – od 40 do 150 metrov.
Naše dni bežali podľa jednoduchej osnovy. O siedmej sme vstávali, aby sme niečo stihli skôr, než sa začne ozajstná páľava. Rozcvičku viedol obvykle Ondro, neskôr sme sa na jej tvorbe podieľali všetci. Postupne sme do nej zaradili viacero baletných figúr s francúzskymi názvami. Obyčajný drep nie je bohviečo, ale také Grand Plieu, to už je niečo! Francúzsku baletnú terminológiu sme postupne rozšírili o soté, pyré a ďalšie figúry známe skôr z kuchyne. Ako rozcvička to fungovalo a navyše to podporilo chuť zblajznúť raňajky.
Po nich sme sa obvykle rozliezli po strelniciach a trénovali čo kto potreboval, až kým nás slnko nezahnalo do bazénu. Poniektorí sme sa po osviežení vrátili k strieľaniu, niektorí vydržali pri čvachtaní až do obeda.
Po ňom sa, samozrejme, nikomu do horúčavy nechcelo, preto sme sa po oddychu stretli v chládku kamenného štúdia na niektorom zo seminárov. Venovali sme ich lukostreleckému vybaveniu, jeho nastaveniu a opravám, ale aj športovému správaniu a ďalším témam.
Keď sa slnko prestalo tak kruto páliť, ešte sme čosi potrénovali a pred večerou sme mali každý deň cvičné preteky v 3D lukostreľbe, pri ktorých príprave sme sa striedali.
Štvrtok však bol výnimočný, pretože to sa Stanley pustil do prípravy pretekov „Beckovská tragédia“. Vyskúšali sme si rôzne neobvyklé terče – pohyblivý, mŕtvolky, jabĺčko na hlave, kyvadlo, aj Aničku v okne.
Večera bývala okolo ôsmej a po nej sa prideľovali kančie rypáčiky za umiestnenia v pretekoch. Zlatý víťazovi, strieborný druhému. Na bronzový nedošlo, pretože v jednotlivých kategóriach sme boli po dvoch.
Večer sme sa už bavili každý po svojom. Dorastenci obvykle hrali karty, táborová kapela muzicírovala, Paťko natáčal video a tak podobne.
Za ten týždeň sme zistili, že spolu vieme dobre vychádzať veľkí s malými, aj zdatnejší lukostrelci so začiatočníkmi. Takisto, že Miš popri strieľaní zvláda kychyňu lepšie, keď sa jej tam nemotáme, ako keď jej v dobrej viere pomáhame. Že podelenie sa o skúsenosti, vzájomná pomoc a prijatie dobrých rád je užitočné pre celú partiu. Že sústredenie sa je pri streľbe kriticky dôležité a rušenie je škodlivé. Najťažším zranením za celý tábor boli pricucnutý kliešť a bodnutie osou. Boli sme disciplinovaní, čo je pri lukostreľbe nevyhnutnosťou.
Každý z nás nastrieľal určenú zostavu terčov na začiatku a na konci tábora. Siedmi z nás sa podľa tohto porovnávacieho testu počas tábora v streľbe zlepšili, viacerí veľmi výrazne.
Boli by sme zniesli ešte pár dní navyše, nuž ale dobrého málo býva a tak sme v nedeľu predpoludním zase nakladali zvieratká do vozíka a popoludní sme sa lúčili s Ďatlom aj Ďatlovňou.
Po týždňovom tréningu sme asi mali mať lukostreľby dosť, ale nasledujúci utorok už sme boli opäť nastúpení na strelnici a pripravovali sa na nasledujúce preteky.
[flagallery gid=13]