4. kolo West Cupu robila partia Dušana Horvátha na obvyklom mieste pri poľovníckej chate za Trnovcom nad Váhom. Je to pekná lokalita, trať vedie lužným lesom a po hrádzi Váhu. Jednoducho radi tam chodíme, hoci s Mirom sme tam mali zážitok aj s desnou zimou, snehom, blatom, ale to bola Zimná liga. Teraz bol 12. jún a hoci sa meteorológovia zastrájali pršať, od tohto zámeru, našťastie, upustili.
Prišlo okolo 120 strelcov a keďže organizátori nepripustili veľké skupiny, všetko išlo hladko a rýchlo. Akurát my sme boli roztrúsení v troch rôznych skupinách.
Trať bola príjemná, zóny v zarastenom lese pekne vykosené a pri väčšine terčov sa dalo strieľať po dvojiciach. Prevažovali stredné a veľké zvieratá a vzdialenosti od 16 do 30 metrov od modrého kolíka. Nechýbali chytáky, ako napríklad kanček za jamou, za vlnou, vo svahu a ešte z lesa na slnko. Hroch a dve zebry v kukurici nás tiež potrápili, Občas sa po zadrnčaní tetivy namiesto „buch“ ozvalo „šušššš“, to ako sa šíp predieral zelenými listami skôr, než sa zabodol do vlhkej hliny.
Strieľali sme kadejako – tu jedenásťku, tu luftík, ale skvele sme sa bavili. Priznávam, že sme si žarty strúhali najmä z Mira, čo od nás skutočne nebolo pekné, najmä keď sa hneval po ukážkovom aute:
„Tak ten luk šmarím o zem!“
„Len si zase nezabudni odopnúť šnúrku!“
Csumiho z nasledujúcej skupiny sme si zase doberali kvôli ním vyrobenej antilope s dlhými rohami. Tvrdili sme, že podľa tých tykadiel to zjavne mal byť pôvodne chrobák Truhlík. Faktom však je, že Attilove terče sú čoraz lepšie. Mudrovali sme spolu nad nimi, ako ich dostať do stavu, kedy ich už nikto nebude môcť odmietnuť pre súťaže SLA3D ako neregulérne. Mnohým už nechýba vôbec nič. A vlastne celá naša ZOO je od Csumiho.
Skončili sme pri medveďovi a vrátili sa z lesa k chate. Slnko už celkom zvíťazilo nad mrakmi, tak sme si rozložili stolík a kresielka, zrátali bodovačky a išli vyfasovať jedlo. Dušan použil metódu, ktorá sa osvedčila na predošlom kole v Jakubove. Instantne zabalené obedíky sa dajú rozdať bleskovo. Za štvrťhodinu všetci lukostrelci spokojne chrúmu, nikto netrávi drahocennú mladosť v šóre. Spráskali sme polievočku, aj kurátenko, nasledoval Hankin koláčik, ku ktorému Miša podávala kávu a napokon sme sa dotlačili čerešňami. Doplnkové lukostrelecké súťaže sme prechrúmali a preleňošili, takže vyhodnotenie prišlo skôr než sme čakali. Opäť sme neobišli nasucho, zbierka medailí sa nám utešene rozrastá. Najväčšiu radosť máme z deciek. Natália síce získala akurát škrabance na brade, pretože sebou bácla na zem, ale Silvia, Jožko aj Tomáš si odniesli medaily. Z dospelákov stáli na stupňoch víťazov Miša a Majo.
Cestou späť sme sa zastavili ešte v Dušanovom obchode „Luk a šíp“ a doplnili zásoby. Zvykli sme si hodnotiť súťaže podľa viacerých parametrov. Tie, čo majú vysoké hodnotenie, nám obvykle poskytli aj najlepšie zážitky. Sem budeme aj naďalej chodiť radi.
Jožko BB 2/3
Silvia BB 1/2
Majo PBHB 3/7
Miša BB 2/4
[flagallery gid=34]