Pokiaľ na svojom holom luku (barebow) používate masívnu zakládku – Spigareli, alebo podobnú, a tiež sa vám, podobne ako mne, občas stane, že si štuchnete do drôtika zakládky, možno oceníte tento nákres, podľa ktorého si drôtik zase nastavíte tak, ako má byť. Ja to teda tak robím a funguje to.
Našu účasť na treťom kole Zimnej ligy som ohlásil skôr, než mi docvaklo, že to je od nás vyše 200 kilákov a teda že budeme musieť vyrážať už o pol siedmej. Nuž, ale keď sme sa už na to dali, tak sme si privstali a vyrazili mrazivým ránom po diaľnici na sever a cez Drietomu na Moravu. Za Starým Hrozenkovom už vládla celkom vážna zima. Súvislý, hrubý snehový koberec pôsobil veľmi romanticky, osemstrupňový mráz už trochu menej. Napokon keď sme z obce Chvalčov začali stúpať na horu Svatý Hostýn, vošli sme do ozajstného kráľovstva pani Zimy. Oktávka sa po zľadovatenej ceste statočne plížila do kopca, na ktorého vrchole stojí veľký chrám. Ten sme kvôli hmle viac tušili, než videli. Pokračovať v čítaní
Zorganizovanie výmeny skúseností lukostrelcov strieľajúcich disciplínu 3D považujem za jeden z najlepších činov Slovenskej lukostreleckej asociácie 3D, ktorej členským klubom je aj naša Družina.
Samotná 3D lukostreľba je nesmierne rozmanitá, hoci už len kvôli tomu, že každá trať je celkom iná. A keď sledujete úspešných strelcov, vidíte, že každý má svoje vlastné, špecifické postupy, ktoré sa mu osvedčili a priniesli mu dobré výsledky. Nepoznám lepšiu cestu k zlepšovaniu, ako využívanie skúseností dobrých strelcov. Preto moje uznanie patrí v prvom rade Petrovi Málekovi a Jožovi Ďugelovi, že toto podujatie pripravili a zorganizovali. A takisto oceňujem, že strelci, ktorí sa obvykle umiestňujú na súťažiach na medailových umiestneniach, sa podelili o svoje „tajomstvá“ s ostatnými. Pre mňa je to povzbudivý dôkaz, že športový duch v našej asociácii stále ešte má poriadne navrch nad naháňaním výsledkov. Pokračovať v čítaní
Pri dodržaní bezpečnosti sa dá 3D lukostrelecká súťaž spraviť hoci aj v parku. 5. kolo West Cupu si vzali pod palec malinovčania a zvieratká situovali do anglického krajinného parku v areáli kaštieľa. Park obsahuje viac ako 200 druhov domácich a cudzokrajných drevín. Zišla sa tu stovka lukostrelcov z rôznych kútov Slovenska a nechýbali ani hostia z Čiech. Pokračovať v čítaní
Keď sme pripravovali tretí lukostrelecký tábor, tuho sme rozmýšľali, ako to urobiť, aby bol zase o kúsok iný, ako tie dva predošlé. Otázka teda stála tak, či sa to vôbec dá. Odpoveď sme v auguste zažili a je kladná. To, čo sa nám osvedčilo, sme zopakovali a zaradili sme do programu aj nové veci, na ktoré sme boli zvedaví. Pokračovať v čítaní
Prvé kolo tohoročného Slovenského pohára sme netrpezlivo očakávali so zvedavosťou, čo prinesie zmena pravidiel SLA3D. Prechod od pravidiel World Archery na pravidlá HDH IAA schválila členská schôdza už v októbri minulého roku, ale nový súťažný poriadok bol zverejnený až v marci a chytro pripomienkovaný a doplnený. Nové pravidlá priniesli niektoré základné zmeny. Už sa bude strieľať len jeden šíp na každý terč a kvôli povinnosti dotýkať sa pri výstrele kolíka musia strelci strieľať iba po jednom. Usporiadaním prvého kola bol poverený skúsený klub Horné Húščie a hlavnou rozhodkyňou bola precízna rozhodkyňa a znalkyňa pravidiel Táňa Binderová. Pokračovať v čítaní
Rád templárov je opradený legendami a rozprávkami a preto je všetko „templárske“ zaujímavé a marketingovo hojne využívané. Po zhliadnutí niekoľkých príšerných filmov o templároch mi už pripadalo nepatričné aj „templárske víno“ a nedôverčivo som zízal aj na „templárskych lukostrelcov“. Nuž ale keď sa nám Zimná liga SLA3D túto zimu reálne rozšírila na Moravu, naplánovali sme si aj účasť na súťaži organizovanej Honzom Koutným a jeho Templárskymi lukostrelcami a začal som sa zaujímať o pozadie. S prekvapením som zistil svoje medzery vo vzdelaní. Rytieri templárskeho rádu po tom, čo ich z Jeruzalema, kde dbali o bezpečnosť kresťanských pútnikov, vystrnadil sultán Saladin, pristáli, okrem iných európskych miest, aj v Čejkoviciach. Postavili tam pevnosť a v nej vínne pivnice (to je ale blbý výraz! Ako citrónová malinovka). Tie sa dodnes zachovali a sú, vďaka súčasným vinárom, stále plné vína. Navyše sa celý región k templárskej tradícii hlási. Ani nie k tej pôvodnej, pretože bezpečnosť pútnikov v Jeruzaleme je dnes iný oriešok, ale k tej vinárskej. Dorábajú tam skvelé vína a poniektorí popri tom aj strieľajú z lukov. No a o tom bola táto súťaž. Pokračovať v čítaní
Tohoročná dlhá zima dnes konečne začala vykazovať známky slabnutia. Sobotňajšie ráno bolo u nás v Ivanke sychravé, ale pri Salaši v Partizánskom už slnko predvádzalo prvé jarné tančeky. Hanka, Miro a ja sme si prišli v sobotu 18. 2. 2017 užiť peknú súťaž, ale skutočnosť prekonala naše očakávania. Chalani z klubu 3beč sú skvelí v tom, že sa nikdy neuspokoja s tým, čo sa im podarilo, ale neustále „vychytávajú muchy“ a tak každá ďalšia súťaž je lepšia ako predošlá. My si to vážime a preto náš obvyklý akčný rádius 100 kilákov od Ivanky v prípade ich súťaží predlžujeme. Pokračovať v čítaní
Pokiaľ klubové súťaže nazývame už roky „gulášovkami“ podľa toho, čo býva na obed, tento názov stratil platnosť, odkedy malacký klub Sagitarius objavil spôsob, ako rýchlo a nekonfliktne nakŕmiť v priebehu pár minút stovky lukostrelcov. Jednotné menu dodané v plastových nádobkách sa ukázalo ako fungujúci recept a začali sme ho používať prakticky všetci. V prípade nášho organizátorského debutu sa teda už nejednalo o „gulášovku“, ale o „kurátenkovú lukostreleckú súťaž s ryžou a kompótom“. Pokračovať v čítaní
Spolupráca s moravskými klubmi tento rok obohatila Zimnú ligu o tri súťaže a vďaka tomu sme sa s Mirom a Hankou pozreli na Moravu. Vlastne sme sa veľmi nepozreli, pretože bolo hmlisté, sychravé počasie a prichádzali aj odchádzali sme potme. Vyrazili sme totižto do hotela Lázně Kostelec už v piatok, aby sme nemuseli skoro vstávať. Pokračovať v čítaní
