Bernolákovské golfové ihrisko, kde usporadúva svoje súťaže klub Elán, máme blízko. Aj mnohí naši zelenáči tam absolvovali svoju prvú 3D súťaž a býva to taký fajn tréning. Je tam pekný terén aj výborná strelnica, zato pravidlá rôzne upravené, až voľné a býva tam veľa začiatočníkov, ktorí občas generujú “hraničné” situácie.
Na jesennú súťaž v nedeľu 2. októbra 2016 prišlo vyše 100 strelcov. Väčšinou sú to takí, ktorých na seriálové 3D súťaže nechodia, takže sme mali šancu zoznámiť sa s novými ľuďmi. To sa aj naplnilo. S Hankou sme boli v skupine s olympijskými strelcami Jurajom a Dušanom zo Slávie Právnik a s Marcelkou, Marekom a jeho dcérkou Kristínkou z lukostreleckého krúžku rodinného centra Prešporkovo, ktorý Marek vedie.
Ondro strieľal s olympijcami zo svojho “hlavného” klubu Elán. Ako člen usporiadateľského klubu mal aj ďalšie povinnosti pri stavbe trati a organizovaní a velil strelnici.
Pojal som túto súťaž ako ďalší test, či v mojom prípade dáva vôbec zmysel skúšať strieľať z jazdeckého luku. Už som to skúšal na jar a výsledok bol žalostný, tak som bol zvedavý, či sa niečo zmenilo.
Naši parťáci v skupine boli príjemní a tak sme sa celý čas výborne bavili. Tešili sme sa z každého dobrého zásahu, hoci Dušanovi sme museli jeho jednotvárne striedanie desiatok a jedenástok vytknúť ako monotónne.
Zopár razy sa mi na trati zježila frizúra. Prvý raz keď akýsi menej skúsený strelec vykročil proti smeru trate a vynoril sa nám na ceste kúsok od terča, na ktorý som práve sústreďoval svoj pohľad. Druhý raz keď sa priamo nad zajačikom, ktorého sme sa chystali uloviť, objavila iná skupina, ktorá tam práve rátala zásahy do terča takto nešťastne umiestneného. Kto niekedy videl kam dokáže doletieť šíp odrazený od chrbta či hlavy zvieratka, rozumie. 
Podobne pri streľbe na korytnačku sme zistili, že za ňou si pod prístreškom práve sadá s klamným pocitom bezpečia akási dáma. Značenie zakázaných zón tu akosi nesedelo.
Našťastie ale všetko prebehlo bez mimoriadnych udalostí, len sme si pekne užívali krásny deň a pomerne dlhú trať s 28 terčami. S elegantnou ľahkosťou zasahovali stredy terčov Juraj a jeho zverenec Dušan, evidentne budúci skvelý olympijský strelec. Najviac sme, samozrejme, fandili našim dámam. Hanka ako naša jediná družinová strelkyňa v divízii TRRB strieľala dobre, ale to už sme si akosi zvykli očakávať. Zato zo zásahov deväťročnej Kristínky sme sa tešili všetci a ešte viac sme fandili húževnatej Marcelke, ktorá musela strieľať z požičaného luku s hroznými šípmi. Nevzdala to a bojovala až do konca.
Môj experiment s maďarským lukom na začiatku nevyzeral príliš optimisticky. Už pri rozstrieľačke na strelnici sa ma Mišo Velčík pýtal, na môj postoj. Vraj mu nie je jasné, či idem vykonávať streľbu, alebo veľkú potrebu. Trpezlivo som ho poučil aj s uvedením použitej literatúry, že toto je postoj lukostrelca lovca. A on na to, že to je mu jasné, ale pri akej činnosti?…. Nepochopený som teda vyrazil na trať a pustil sa do uplatňovania nadobudnutých vedomostí v praxi. Lovecký postoj, otočiť halvu, sústrediť sa na bod na terči, vyprázdniť hlavu, uzatvoriť sa do “bubliny”, dvihnúť luk, natiahnuť, zakotviť, vypustiť,….. “anciáša tvojho, nevideli ste niekto, kam to letelo?”
Najčastejšie som triafal zvieratká jedným z dvoch šípov, občas šunku, občas krkovičku. Tým druhým som buď oral zem, šuchoril lístie, alebo tesal stromy. V každom prípade, čo zásah, to radosť. Moja hviezdna chvíľa prišla na paintballovom ihrisku, kde sa strieľa z drevených veží. Terčom tu bol zbrojnoš, ktorého bolo treba trafiť voľakam mimo panciera a štítu. Dva zásahy do krčnej tepny mi dvihli sebavedomie do stratosféry – a nehovorte mi, že to bola náhoda! Dobre, dobre,….ja viem, že bola. Ale pekná!
Nastúpili sme k poslednému terču pod heslom “Posledná šanca trafiť kanca!” Šancu sme využili a spokojne sme uzatvorili zhruba štvorhodinové putovanie. Vôbec nám to nepripadalo dlhé. Nebolo sa kam ponáhľať, bolo sa o čom rozprávať.
Hoci na cvičnej strelnici si detváky ďalej užívali, my sme po dvoch súťažiach za víkend už akosi aj mali dosť. Vyčkali sme však na vyhlásenie výsledkov vzdať hold víťazom. A to sme ešte nevedeli, že jedným z nich bude aj Hanka! Prestrieľala ostatné dievčatá s tradičnými reflexnými lukmi. Ondro skončil medzi všetkými olympijcami na druhom mieste.
Suma-sumárum, naša účasť splnila všetky účely. Dobrý tréning, noví kamaráti, všetko ako má byť. Porovnaním výsledkov som zistil, že oproti jarnej súťaži som sa s jazdeckým lukom predsa len trochu skamarátil, takže… pokračovanie nabudúce.
[flagallery gid=41]