Na turnaje na hrade Beckova tešíme zrejme najviac zo všetkých lukostreleckých súťaží. Vyrobili sme si dokonca kópie beckovských pohyblivých terčov a trénujeme streľbu na kyvadlo, bežiaci terča aj na kolotoč. A okrem toho „staromódny salón Hanka“ sa stará o to, aby sme medzi ostatné postavičky v historických kostýmoch ako-tak zapadli. Ku komtesám v dlhých šatách, lesnej víle s kvetmi vo vlasoch a obrancom hradu grófa Kanca Ivana v kapucniach pribudol lesník Jeho Jasnosti v klobúku a veste a takisto Popoluška v obleku z loveckého orieška.
Takto vymódení sme sa okolo ôsmej štverali hore na hrad v nádeji, že predpovedaný dážď, hádam, predsa len nepríde, veď hradby sa zatiaľ kúpu v rannom slnku!
Chytro sme si zastrieľali na cvičnej strelnici a schlamstli odporúčaný doping – chlebík s oškvarkovou pomazánkou a cibuľou v zmysle hesla „Kto nesmrdí s nami, smrdí proti nám!“
Kým na hrad dorazilo všetkých 180 účastníkov lukostreleckého turnaja, kde sa vzali, tu sa vzali prvé drobné kvapky z neba dopadli a postupne zhustli na slabší dážď. No, čo už, nie sme predsa z cukru a tak sme vyrazili na trať. KvapkyNašu obľúbenú sprievodkyňu Rebeku sme museli chrániť pred dažďom nielen pre jej krásu, ale preto, aby nezmokli naše bodovacie tabuľky.
Strieľanie v daždi je možné, hoci nie vždy príjemné. Zvládli sme ovcu s vypleštenýma očáma, aj kačičky. Hanka a Stanley ich picli všetky!
Po ostreľovaní hradieb z protiľahlého svahu začal dáždik zase hustnúť. Zber húb pomocou luku už prebiehal za romantického šumenia kvapiek a pri streľbe z bašty nám kvapkalo na hlavy už aj zo stropu.
Na nádvorie sme dorazili už v lejaku. Kvapkala z nás voda, a miestami aj farba. Moji priatelia skúmali, či červeniem od farby z nekvalitnej látky, alebo či zo mňa púšťa hrdza.
Na chvíľu sme sa ukryli pod striešku a kým časť lukostrelcov už trielila dolu z hradu k autám, vzdávajúc súťaž, my sme dospeli k záveru, že mokrejší už asi nebudeme a keď sme sa sem už trepali…. a keď už si s tým Adam a jeho partia dali tú námahu…. a vlastne až tak veľmi neprší… a navyše určite časom prestane. Jednoducho vyrazili sme na mŕtvolky. Pri zbieraní šípov sme síce nebehali, skôr čvachtali v kalužiach, ale darilo sa nám. Akurát Jožko zabudol do ktorých mŕtvoliek si pozapichoval šípy a potom hľadal u tej nesprávnej.
Pri streľbe na vodorovný kolotoč Miška predviedla výstrel s elegantným odrazom šípu a mnohonásobným saltom. Pri zvislom kolotoči už Adam prezieravo zakryl akumulátor zdobeným štítom, lebo na jar mu ho čarostrelci dva razy trafili. Dobre urobil, aj teraz sa sporadicky ozýval zvuk nárazu do štítu a odrazené šípy mizli v skalách.
Pri jabĺčku u nás excelovala Silvia, ktorá ho prešpikovala priamo stredom, viacerým sa podarilo jabĺčko líznuť, bohužiaľ, poniektorí sme stratili po päť bodov aj zásahom dyne.
Pri veľkom kyvadle prekvapila Miška, pretože nielen stihla vystreliť, ale dokonca zasiahla stred.
Novým terčom bol pavúk kývajúci sa na dlhom vlákne v novo sprístupnenej časti hradu. Dostal po pár zásahoch do chlpatého tela za dva body, aj do hlavy za päť bodov.
Ostal nám ešte drak pri studni, ktorého vzdialenosť sme viacerí prvým výstrelom podcenili a napokon miláčik beckovskej posádky – ozbrojenec „Zomri“, pripomínajúci skôr včelín.
Medzičasom prestalo pršať, takže keď sme sa zohriali teplým gulášom a prezliekli do suchého, začalo nám byť skvele. Plánované vystúpenie galských tanečníkov musel Adam, bohužiaľ, odvolať pretože na klzkom, mokrom pódiu by sa príliš plieskali o zem.
V ankete o najkrajšie historické kostýmy získali naše kaplnčatá rovnaký počet bodov a dostali po lízatku.
Našou lukostreleckou hviezdou sa tentoraz ukázala byť Hanka, ktorá vyhrala v kategórii žien s modernými lukmi. Príjemne prekavapil aj Jožko druhým miestom medzi deťmi. A druhé miesto sme získali aj medzi chlapmi s modernými lukmi.
Rony si vyskúšal prvý raz svoj jazdecký luk na súťaži a tým pádom prejavil neobvyklú šetrnosť k terčom. Zato Natália sa zjavne zlepšila, dobre strieľala aj Silvia a viditeľné zlepšenie zaznamenal takisto Stanley. Náš najčestvejší čarostrelec Jakub bol na súťaži prvý raz a takisto nesklamal.
V záverečnej súťaži o pohár vojvodu Ctibora sa nám ešte nikdy nepodarilo vyhrať. Ani tentoraz, hoci som dokázal zasiahnuť cieľový kolík. Šíp sa však nezapichol, ale odrazil. Robin Hood by to zvládol určite lepšie.
Beckov sme opúšťali až okolo piatej. Unavení, zmoknutí, vysušení, zafarbení, ale spokojní… s poďakovaním Adamovi a celému združeniu Vres a s nádejou, že asi tak o pol roka sme tam znova.
[flagallery gid=38]