Po úspešnej organizátorskej premiére sa Stankovania ujali pretekov Zimnej ligy a už vopred bolo jasné, že to berú veľmi vážne. Prvý raz som videl niekoľko dní dopredu na internete zverejnenú mapku pretekov zakreslenú do fotky z gúglovej družice. Oproti jarným pretekom natiahli trať až do lesa, takže bola dlhšia, ale najmä bezpečná.
Naša výprava bola tentoraz štvorčlenná. Hanka, Martin, Miro, Dušan, každý v inej kategórii. K nám do skupiny sa pridal ešte Dušan Körmöczy s olympijským lukom. V zásade sa nám darilo rôzne. Nevyhli sme sa autom, ani hľadaniu šípov, ale niesli sme to väčšinou s kľudom, iba Miro po nevydarených výstreloch zisťoval, kedy po miestnej trati pôjde lokálka, ktorou by mohol z trate rovno odísť domov. Presviedčali sme ho, že to nebola jeho chyba, že to sa tá sviňa prikrčila…
Počasie vyzeralo zozačiatku na príjemnú jeseň, ale v priebehu pretekov nás prepadol polhodinový dážď. Nám karbónkarom akurát zvlhli krídelká z morčacích pierok, ale tradičákom keď zvlhne drevený šíp, tak si lieta ako úhor v rybníku. Dážď tiež spôsobil, že skalka, z ktorej sme strieľali na bobrovitý terč, sa stala šmykľavou a donútila ma po krátkom šmyku k efektnému skoku z nej dolu, našťastie do trávy a bez následkov.
Z 28 terčov bola väčšina veľkých zvierat a na väčšie vzdialenosti, aspoň sme nepotrebovali zväčšovacie sklíčka na myši, lasice a podobný hmyz. Strieľalo sa do kopca aj z kopca, na lúkach aj v húštine, jednoducho pekná trať. Posledným naším terčom bol dvojmetrový medveď zjavne močiaci za hrubý strom. V jeho kôre bolo mnoho stôp po hrotoch šípov, mne sa však podarilo trafiť sa do uzučkej medzery medzi jeho telom a stromom. Hlúpy aut, ale aký elegantný!
Po odovzdaní bodovačiek prúdili davy strelcov dolu do dediny do reštaurácie Corleone, ozdobenej obrovským ksichtom filmovej postavy mafiánskeho padróna.
Nakŕmiť temer naraz plnú reštiku hladných lukostrelcov, to je výzva. Miestni to zvládli a kým sme sa kŕmili, Stankovania zrátali výsledky, ktoré potom Peťo Hirjak priamo v reštaurácii verejne vyhlásil. Z našej družiny stál na stupňoch víťazov iba Miro za druhé miesto v Barebow medzi seniormi, ale my ostatní sme zase o to viac tlieskali.
Po príjemnej prechádzke a dobrom obede sme cestu domov viac-menej predriemali, našťastie všetci okrem vodiča Martina.
[flagallery gid=20]