Ako nám fúkalo do Slovenského pohára (3,54)

OLYMPUS DIGITAL CAMERAPrvé kolo tohoročného Slovenského pohára sme netrpezlivo očakávali so zvedavosťou, čo prinesie zmena pravidiel SLA3D. Prechod od pravidiel World Archery na pravidlá HDH IAA schválila členská schôdza už v októbri minulého roku, ale nový súťažný poriadok bol zverejnený až v marci a chytro pripomienkovaný a doplnený. Nové pravidlá priniesli niektoré základné zmeny. Už sa bude strieľať len jeden šíp na každý terč a kvôli povinnosti dotýkať sa pri výstrele kolíka musia strelci strieľať iba po jednom. Usporiadaním prvého kola bol poverený skúsený klub Horné Húščie a hlavnou rozhodkyňou bola precízna rozhodkyňa a znalkyňa pravidiel Táňa Binderová.

Berieme Slovenský pohár vážne ako mnohí ďalší, pretože sa prihlásilo vyše 200 strelcov. Medzi nimi aj my deviati ivanskí žrúti 3D lukostreľby.

K priehrade Dubník sme dorazili pred pol deviatou. Chytro sme poskladali luky a išli absolvovať povinné formality. Registrácia na dvoch miestach išla ako po masle, rozdelenie do skupín už bolo hotové podľa športových výsledkov a s ohľadom na čo najlepší zážitok zo súťaže. Na problém sme narazili pri kontrole náradia, keď niektorí naši čarostrelci zistili, že si zabudli označiť šípy. Nevadí, Hanka má bielu fixku! Vadí však, že z nej Rony vytratil hrot. Chalani si poradili, obiehali ostatných strelcov tak dlho, až našli takého, ktorý tiež mal fixku. Vojak sa stará, vojak má…

Na strelnici vládol svojou láskavou a nekompromisnou píšťalkou Peťo Bernát v apartnom klobúčiku, pretože správne odhadol, že slniečko zobralo jar vážne. Na palebnej čiare bola celkom slušná tlačenica. Najmä blízka terčovnica na ôsmich metroch by zniesla sestričku, ba aj dve. Na krátke vzdialenosti sa rozstrieľavajú decká aj dospeláci.

Elegantne zvládnutý nástup pretekárov netrval pridlho a okolo štvrť na jedenásť sa začínalo strieľať. Byť v skupine so Zsoltim a Tünde Baranyaiovcami bolo príjemné, ale keďže to bola skupina 16, začínali sme na najvyššom a najvzdialenejšom terči pod Štúrovou skalou. Dodnes je pamätná tabuľa tam, kde podľa pamätníkov Ľudevít Štúr oprel koňa, pretože bicykle vtedy ešte neboli. Sebiho Kuna sprevádzala mama Kristínka, ktorú sme radi zamestnali ako druhú zapisovateľku. Nové pravidlá totižto predpisujú dvoch paralelných zapisovateľov bodov, ktorí si priebežne navzájom kontrolujú medzivýsledky.

So slávnostným pocitom som vypálil prvý šíp podľa nových pravidiel….a nadstrelil som. Zsolti bol so mnou solidárny a napokon aj väčšina deciek. Tak toto nebol ostrý štart, skôr tak trochu tupý… A to ešte Rony zistil, že cestou na štart stratil tapku. Ukázal však svoju vzornú výbavu, vytiahol z kapsičky náhradnú rukavičku, pospomínal na stringwalkingové vzdialenosti a celú súťaž odstrieľal veľmi dobre.

Už asi pri treťom terči sme stretli Táňu s ďalekohľadom a stopkami. Chodila od skupiny ku skupine, kontrolovala bodovačky, usmerňovala vľúdne strelcov tak, aby sa pridržiavali pravidiel pri nástupe na strelecké pozície, dohliadala na regulérnosť pretekov a popri tom zbierala a zapisovala konkrétne skúsenosti pre poučenie organizátorov nasledujúcich kôl Slovenského pohára.

S fotografom Ivanom sme kdesi v lese zosumarizovali všetky dostupné prezývky lukostreleckých divízií. Tak napríklad kladkáči sú „kolobežkári“, kým strelci z dlhých lukov sú „garnížisti“. Z primitívnych lukov strieľajú „dreváci“, olympijskí lukostrelci sú „anténkári“. No a my, čo strieľame z barebow, sme jednoducho „holí“.

Ťažkým miestom trate boli terče na lúke. Keďže zosilnel vietor, mali sme s ním celkom vážne problémy. Buď nám sfúkaval šípy zo zakládiek, alebo nám dokonca šklbal rukami a nútil šípy vo vzduchu vlniť sa ako užovky.

Problém nastal pri streľbe dolu smerom k jazeru. Hornohúščiaci síce prehradili cestu okolo jazera páskou a pridali výstražnú ceduľku, ale to našinca nezastaví. Cyklisti aj peší turisti sa kľudne premávali po ceste, pásku na ceste niekto strhol. Poniektorí pochopili naše volanie a porozumeli aj čo im hrozí od tých podivných vecí, čo držíme v rukách. Boli aj takí, ktorým to nedocvakávalo.

Na lúke sme padli do zápchy, v ktorej sme potom zaháľali temer polovicu pretekov. Neviem presne kto ju spôsobil, ale takéto štuple vraj vznikli na trati až tri. Táňa so stopkami kontrolovala, či strelci neprekračujú časový limit na výstrel 90 sekúnd, nikto ho však ani len nedosiahol – chvála Bohu, pretože inak by sme dostrieľavali s baterkami. Aj tak sa to ale celé naťahovalo. Decká sa nudili, čerti s nimi šili, čo sa im ale nedalo vyčítať, lebo už aj mne bolo dlho. Napokon sme sa ale predsa len prepracovali k poslednému, tridsiatemu terču na dohľad od Štúrovej skaly. Bola to biela koza a strieľalo sa na ňu z takej malej skalky. Dali sme do posledných výstrelov maximum svojho umu a dosiahli sme nepochybne aspoň skvelý umelecký dojem. Vracali sme sa z trate po temer piatich hodinách celí, uťahaní a pažraví, ako sa po takom náročnom dni patrí.

Mali sme dosť času na spočítanie bodovačiek aj na obed. Chalani sa jašili na lúke, Hanku vyžrebovali v tombole, takže si vystrieľala jednu z cien a Miro nám porozprával o metodických pokynoch trénera v druhom klube, kde je členom, tak, že sme od rehotu padali z kresiel.

Vyhodnotenie bolo trochu neskôr, než obvykle, ale radi sme počkali. Odniesli sme si štyri medaily. Prekvapila najmä Miša, ktorá po zimnom lukostreleckom spánku prestrieľala aj niektoré aktívne strelkyne a skončila druhá.

Nakoniec sme sa ešte Hanka a ja zúčastnili seminára rozhodcov, ktorý viedla Táňa. Veľmi dobrá debata o riešení sporných a nejasných situácií a tiež o tom, ako ďalej postupovať, aby sa úroveň súťaží neustále zvyšovala. Vyzerá to tak, že možným problémom bude čas potrebný na preteky. Napokon ak vynásobíme počet terčov 30 krát 6 strelcov v skupine krát limit na jeden výstrel 90 sekúnd a prirátame ešte optimistické 2 minúty na zapisovanie bodov a presun k ďalšiemu terču, zistíme, že taká súťaž bude trvať zhruba päť a pol hodiny, počas ktorých vystrelíme priemerne každých 11 minút. Takže buďme vďační všetkým, vrátane „kolobežkárov“, ktorých akosi paušálne podozrievame zo zdržiavania, že plný limit zďaleka nevyužívali.

Poučením je nepochybne aj zistená potreba, aby cesty do priestoru pretekov strážili hliadky, ktoré natvrdlým jedincom dôrazne vysvetlia, že výstraha pred vstupom do priestoru lukostreleckej súťaže neplatí iba pre kandidátov na Darwinovu cenu (to je cena pre jedincov, ktorí sa vlastnou blbosťou prepracovali na druhý svet).

Takisto povzbudením pre budúcich organizátorov bol jednoznačný zákaz predaja alkoholu v tamojšom bare do ukončenia súťaže. Nulová tolerancia je namieste na všetkých lukostreleckých súťažiach a s bezpečnosťou sa nehazarduje.

Náš návrat domov nebol ani tak triumfálny, ako skôr ospalý. To nič nemení na tom, že štart do novej sezóny bol úspešný. Nielen ten náš, ale najmä štart Slovenského pohára. Patrím k tým, ktorí veria, že úroveň pretekov pôjde stále hore a že na tom záleží.

Miša BB 2/6
Rony BB 2/5
Tomáš HU 2/4
Dušan BB 3/12

Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.