Prvá ivanská lukostrelecká súťaž

PILS00208Pokiaľ klubové súťaže nazývame už roky „gulášovkami“ podľa toho, čo býva na obed, tento názov stratil platnosť, odkedy malacký klub Sagitarius objavil spôsob, ako rýchlo a nekonfliktne nakŕmiť v priebehu pár minút stovky lukostrelcov. Jednotné menu dodané v plastových nádobkách sa ukázalo ako fungujúci recept a začali sme ho používať prakticky všetci. V prípade nášho organizátorského debutu sa teda už nejednalo o „gulášovku“, ale o „kurátenkovú lukostreleckú súťaž s ryžou a kompótom“.

Minulé leto má povolal starosta Ivanky Ivan Schreiner do haly firmy Celltex, kde ešte jazdili vysokozdvižné vozíky s paletami plnými papierových vreckoviek a toaletného papiera a oznámil mi: „Tu budete v zime trénovať, Besedu necháme futbalistom. A mohli by ste tu spraviť lukostreleckú súťaž, nech sa o nás vie.“

Radi sme prijali ponuku byť medzi prvými používateľmi budúceho nového centra zvaného „Ivanský dvor“, aj so záväzkom vykonať niečo pre dobré meno obce a napokon aj pre propagáciu nášho športu. Začali sme sa pripravovať už počas jesennej družinovej brigády. Akože ináč, snívaním o tom, ako usporiadať akciu, ktorá nebude rovnaká ako mnohé iné. Vymysleli sme neuveriteľné veci, ďaleko za hranicou uskutočniteľnosti, ale napokon sme realizačný plán zredukovali na to, čo sa urobiť naozaj dá. Pochybnosti o tom, či to dokážeme rozptýlil Majo. Ako muž činu vysypal z rukáva ako dovezieme a postavíme zvieratá, ako zabezpečíme zadné steny, čím zakúrime v hale, kde nám navaria a že to vlastne všetko je jasné, „šak víš, ne?“

Pochybnosti o tom, kto to všetko urobí, skončili na výročnom sneme, pretože nás podržali maminky našich mladých strelcov. Spolu s našimi strelkyňami vytvorili tím gazdiniek zvyknutých vyriešiť systémovo, alebo improvizačne akúkoľvek situáciu. Kŕmenie, zásobovanie, čistenie, všetko zvládli bravúrne a s úsmevom, kým my chlapi sme prenášali hore-dolu palety, dosky, stoly, pobiehali sme s pílkami, rebríkmi, špagátmi a vŕtačkami.

V piatok sme teda pripravili dve z troch hál Ivanského dvora na dve lukostrelecké súťaže. Vo veľkej, sedemdesiatmetrovej hale sme postavili 24 terčovú trať pre 3D súťaž a v druhej hale okrem zhromaždiska vznikla strelnica so siedmimi terčami pre súťaž v tradičnej, či šikovnostnej streľbe. Tu sme sa inšpirovali nami obľúbenými súťažami na hrade Beckov a pridali sme nášho „vodníka“, ktorému sa strieľalo na hrnčeky s dušičkami.

Pôvodne sme si mysleli, že to do siedmej všetko stihneme a ešte si zastrieľame, ale skončili sme až pred deviatou a to sa maminky už ponáhľali domov piecť na zajtra koláčiky.

V sobotu o pol siedmej ráno Majo naštartoval teplofuker vo veľkej hale a pred ôsmou sa hlásili prví strelci. Do pol desiatej sa ich zaregistrovalo 75. Hanka s Martinou úradovali, Erika s Miškou Katkou a Bibou ponúkali čaj, kávu, koláčiky a, samozrejme, lukostrelecký doping – mastný chlieb s cibuľou. Vonku Mirec s Martinom riadili parkovanie a na cvičnej strelnici vládol hlasom mužným Stanley.

O pol desiatej učiteľ ivanskej ZUŠky Paľo so svojimi dvoma žiakmi zatrúbili fanfáru a začali sme. Starosta Ivan prišiel dosvedčiť podporu obce tejto akcii a trubači to opäť zatrúbili. Nasledoval prehľad o čo sa bude súťažiť. Pripomenuli sme Peťovi Bernátovi jeho výzvu spred dvoch rokov na pretekoch v Dubovanoch „Sútažme čestne a poctyvo, nejde predsa o zlaté trenky!“ Na pripomenutie tejto prostej, múdrej vety sa v 3D súťaži strieľalo o „Bernátove zlaté trenky“ z Hankinho Staromódneh Lukostreleckého Salónu. Peťo sa rehnil, ale prijal poctu čestného riaditeľa súťaže spojenú s povinnosťou dekorovať víťazov.

Hlavný rozhodca Peťo Tomčík z klubu Elán, Miro a Martin sa ujali organizovania streľby 3D vo veľkej hale, kým v menšej hale sa začala súťaž v tradičnej streľbe. Pri každom terči sme mali jedného rozhodcu a velil Stanley. Stano púšťal bežiaci terč, Jakub dozeral na jabĺčka, Martin ťahal šípy z kačičiek, Juraj mal pod palcom koňa, Rony s Vilom púšťali kyvadlo a Popoluška mala na starosti vodníka a jeho hrnčeky s dušičkami. Pekne to išlo, strelci disciplinovane nastupovali na pozície a nemali sme nijaké prestoje. Lenže to nebolo nič proti 3D súťaži. Počítal som s tým, že bude trvať dve a štvrť hodiny, lenže ukáznení strelci to stihli všetko odstrieľať už za hodinu a pol, teda podstatne skôr, než skončila tradičná súťaž. Zrazu sme riešili nie sklz, ale predstih. Nebolo to ťažké. Postavte lukostrelcom zopár terčovníc a oni už sa zabavia. Zato Maja sme chytro vyháňali, nech dovezie skôr obed.

Nakŕmených lukostrelcov sme vyhnali na druhú časť súťaže s polhodinovým predstihom. Už o jednej nastupovali na čiary a o chvíľu už v oboch halách lietali šípy. Znova sa to stihlo skôr a dievčatá ledva stihli roztriediť a pripraviť desiatky cien pre víťazov. Špagátostroj na stene sa utešene plnil a o pol štvrtej Paľovi trubači otvorili ceremoniál vyhlásenia víťazov.

Prvé Bernátove zlaté trenky si vystrieľal sám Peťo Bernát a osobne potom pomáhal víťazom nastupovať do tohto vkusného kúsku odevu. Deťom pritom radil, aby v nich išli v pondelok do školy, že pani učiteľka sa iste poteší. Na záver všetci zlatotrenkáči nastúpili na jednu spoločnú fotku. Pokračovali sme vyhlásením víťazov súťaže v tradičnej streľbe. Tu už sa nevyhrávali trenky, ale medaily, ak sa to tak dá nazvať. Hanka vyrobil zlatých, strieborných a bronzových kancov.

Mali sme v tom vyhodnotení trochu hokej a zabudli sme najprv vyhlásiť zo tri kategórie, ale chytro sme to napravili priamo podľa bodovačiek zo špagátostroja.

Súťaž napokon uzatvoril opäť ivanský starosta Ivan a trubači zatrúbili záverečnú melódiu. Nasledovalo príjemné stískanie rúk a lúčenie. Viacerí strelci tvrdili, že prídu aj nabudúce, lenže kto vie, čo bude o rok. V severnej hale má vtedy už byť zimný štadión s celoročnou prevádzkou.

Upratovanie sme zvládli zhruba za dve hodiny, ale je pravda, že Peter, Miro a ďalší chalani poskladali 3D strelnicu už počas dekorovania víťazov. Mali sme všetci akosi dosť, ale k tomu neklamný pocit, že sme to zvládli. Že zrejme sme schopní usporiadať súťaž v lukostreľbe, disciplinovane ťahať za jeden povraz, ako sa na dobrú partiu patrí. To je ale minimálne rovnako cenné ako v nejakej súťaži zvíťaziť.

Výsledkovú listinu si môžte pozrieť tu.

Tu sú fotky od Ivana Schreinera a Ivana Majchroviča.

Tu je ďalší album fotiek od Mila Hladíka

Tu je video, ktoré natočil Peter Blubla.

A tu je spomienkové video pre nás lukostrelcov od nášho Miša Sekulu.

Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.