Druhý lukostrelecký tábor

 

 

Lukostrelecký tabor Ivanskej lukostreleckej družiny – 2016 from rolnicky on Vimeo.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERAPrázdniny sú pre decká dobrá príležitosť venovať sa konečne tomu, čomu chcú a nie tomu, do čoho ich tlačia učitelia a potom doma, hoci často neradi, aj rodičia. Aj my dospeláci si od tejto odpornej povinnosti radi oddýchneme a robíme s deckami to čo baví ich a tiež to čo baví nás. Berieme si na to dovolenky a snažíme sa vyčistiť hlavy. Takto jednoducho sa dá popísať jeden z hlavných účelov lukostreleckého tábora Ivanskej lukostreleckej družiny, ktorý sme sa po vlaňajšom úspechu rozhodli zopakovať.

11 lukostrelcov nie je ešte nezvládnuteľný dav, ale toho materiálu, čo sme viezli so sebou ! Plný vozík a ešte narvané kufre troch áut. Inak to ale nešlo, keď sme so sebou viezli terčovnice, konštrukcie k pohyblivým terčom a celú našu ZOO. Máme citový vzťah ku všetkým dvanástim zvieratkám a žiadne sme nechceli nechať doma.

Keďže sme si nezaplatili nijaký personál, ktorý by nás obskakoval, museli sme si so všetkým poradiť sami. Preto keď sme dorazili do Ďatlovne, Miška sa ujala velenia v kuchyni a smlsli sme nejaké dobroty. Následne sme pobrali náradie a pustili sa do prípravy prostredia pre naše lukostrelecké vystrájanie. Kosili sme trávu, stavali ihriská a strelnice, naťahovali siete, vyznačovali čiary a všetko sme to stihli do večera, takže sme sa ešte stihli vrhnúť do vĺn bazéna.

Nasledujúcich šesť dní sme sa viac či menej venovali lukostreľbe a činnostiam s nimi súvisiacim. Po rannej naťahovacej rozcvičke a rannej hyene sme raňajkovali na verande s výhľadom na dolinu.

Nasledovala „rozstrieľačka“ na hlavnej strelnici a po nej sme trénovali kadečo. Streľbu do kopca a z kopca, streľbu na neobvykle dlhé vzdialenosti, ale najčastejšie sme strieľali na „beckovské“ terče. Mali sme tam kyvadlo, kolotoč, jabĺčko na kapustnej hlave, aj bežiaci terč zvaný tiež „lanovka“. Nie je to celkom jednoduché, naučiť sa správne odhadnúť predstih, s ktorým treba vypustiť šíp, aby sa na predpokladanom mieste stretol s terčom.

Pri „mŕtvolkách“ sme sa zase učili rýchlo nabíjať a strieľať, lebo tam ide o čas.
Naším vynálezom bolo ihrisko na archebal. Majo nám venoval balík stavbárskej siete, ktorou sme ohradili kus lúky, vyznačili čiary a dve poobedia sme strávili prestrelkami bambulovými šípmi.

Menej času než sme chceli nám vystalo na ringo, ale predsa len sme vo štvrtok večer stihli aj nočné ringo. Lietajúce svetielka ponad blikajúce ihrisko nám prvú polhodinu dosť uhýbali, ale napokon sme ich zvládli a zahrali si až kým sme nezačali zívať.

Každý deň sme mali 3D súťaž s 12 zvieratkami. V stavbe tratí sme sa striedali a nevynechali sme ani stredu, kedy nám pršalo. Miest, kde sa dali zvieratká umiestniť, je okolo Ďatlovne, našťastie, veľa. S Ronym sme obvykle obehli časť trate aj druhý raz z jazdeckými lukmi, z ktorých streľbu sme si zvolili ako doplnkovú disciplínu.

Silvia a Lukáš si pod Ondrovým vedením vyskúšali streľbu olympijským lukom, Natália, Rony a ja sme trénovali inštinktívnu streľbu. Každý skúšal čo potreboval, aby sa vedel zodpovedne rozhodnúť, akej disciplíne a divízii lukostreľby sa chce venovať. Nie je to jednoduché a pritom je to veľmi dôležité. Lukostreľba si vyžaduje veľké sústredenie a dlhodobé úsilie, aby sa človek dopracoval k nejakému výsledku.

Po obede sme obvykle oddychovali, alebo opravovali luky šípy a tetivy. Daždivé doobedie sme využili na opravu čertovníc. Strihali sme, rezali sme, dlabali sme rozstrieľané útroby, striekali sme penu a lepili teplovzdušnou pištoľou polifoam. Taká vystrieľaná čertovnica sa dá obnoviť hádam na 70% a tým šetríme rozpočet našej družiny.

Nafotili sme tiež historické kostýmy z Hankinej kolekcie štylizovanej lukostreleckej módy. Raz darmo, súťaž na Beckove sa blíži a ísť tam v šušťákoch sa nehodí.

Večery sme trávili rôzne. So Stanleym a Hankou sme občas muzicírovali. Priznávame, že nie je dobrým svedectvom nášho výchovného pôsobenia, že deti s nami s najväčším nadšením spievali Darebácku pesničku.

Kazili sme ich aj inak. Naučili sme ich stolnú hru „Expanzia“, pri ktorej sme viedli neľútostné súboje o krajiny a kontinenty celého sveta.

Inokedy zase deti kazili nás dospelákov. Váľanie sudov dolu lúkou je pre dospeláka už menej vhodná zábava. Nevládal som ani vyjsť naspäť do kopca a vnútornosti protestovali spolu s hlavou.

Deti vynašli hru, ktorú nazvali „Quasimodská naháňačka“. Pravidlá som síce nepochopil, ale keďže sa pri nej riadne vybehali, nepochybne to fungovalo.

Spávať sme chodili okolo pol jedenástej a hádam už na tretí deň sa nikomu veľmi nechcelo ponocovať. Viacerí z nás sa zasúvali do spacákov aj skôr, unavení celodenným pohybom. Napokon bola by škoda nevyužiť krásne dni v prírode naplno.

V sobotu sme vyrazili do Blatnice na 11. kolo Slovenského pohára v 3D lukostreľbe. Nečakané zdržanie na obchádzke Kremnických Bani nás, bohužiaľ, pripravilo o tréning na cvičnej strelnici. Napriek tomu sme podali celkom prijateľný výkon. Silvia mala šťastie, že bola v skupine s Peťom Tomčíkom z Elánu, ktorý jej dobre radil a nastrieľala spomedzi BB dievčatiek najviac! Všetky tréningové poučky postavila na hlavu Miša, ktorá po týždni strávenom z veľkej časti v kuchyni vystrieľala medzi ženami striebro. I sme sa zamýšľali my ostatní, či sme namiesto trénovania lukostreľby nemali tiež radšej variť. Dospeli sme však k záveru, že pre naše stravovanie bude bezpečnejšie, keď ostaneme pri streľbe a nebudeme Miše fušovať do tréningu.

Z porovnávacieho testu, ktorý sme všetci odstrieľali na začiatku a na konci tábora, vyplynulo, že väčšina z nás sa v streľbe na statické zlepšila. Na Beckove uvidíme, či sa nám to podarilo aj vstreľbe na terče pohyblivé. Napríklad taký Vilo strieľal na kolotoč hádam lepšie, než na stojace zvieratká.

Nedeľné doobedie sme strávili balením, upratovaním a nakladaním. Napokon sme dojedli zvyšky, zablahoželali Jožkovi k narodeninám a poniektorí posledný raz skočili do bazéna. Potom sme opustili čarovný podsitniansky kraj a vrátili sa domov. Po krk v čistučkej vode Šutrovky som si, podobne ako po mnohých iných táboroch, ktoré som absolvoval, uvedomil, že to vlastne bola výborná dovolenka. Príjemná únava sa pominie, ostanú krásne spomienky a fotky. Z toho budem žiť ešte dlho. Okrem toho s touto partiou dospelákov stojí za to pustiť sa do realizácie odvážnych plánov. Akokoľvek žijeme v dobre komerčnej, dobrovoľníctvo ešte žije. A tiež máme v Družine fajn decká. Sú to podobní „darebáci“, ako sme boli kedysi my, tak sme si, hádam, celkom často rozumeli.

 

16-08-0613_LT2016

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.