Skutočne Zimná liga 8. kolo – Podhradní Lhota

OLYMPUS DIGITAL CAMERAZ viacerých dôvodov sme sa opäť rozhodli porušiť zvyk zúčastňovať sa na súťažiach do 100 kilákov od Bratislavy a vyrazili sme prvý raz reprezentovať našu Družinu za hranice Slovenska. Dobré vzťahy medzi českými a slovenskými lukostreleckými združeniami viedol k tomu, že dve z kôl zimnej ligy SLA3D sa konajú na Morave. Uznáte, že je vždy lepšie, keď okolo hraníc strieľame spolu, než proti sebe.

Vyrážať v sobotu ráno z domu už pred šiestou, je, uznáte, dosť veľká obeť, svedčiaca o silnej vôli športovcov prekonať lenivosť. Hanka, Rony a ja sme to dokázali a o šiestej sme už v Bernolákove nakladali aj oboch Petrov Tomčíkovcov zo spriateleného klubu Elán.

Už na ceste cez hory na Moravskoslovenskom pomedzí nám bolo jasné, že tento deň bude naozaj zimný. Všade bielo a teplota okolo nuly. To sa však v priebehu dňa zmenilo na slnečné počasie, v ktorom tony snehu padali zo stromov na naše hlavy, luky, šípy a bodovačky.

Les okolo hotelu Zubříč pri Podhradnej Lhote pripomína lesy Malých Karpát. Prevýšenie nie je  veľké, zato všade plno roklín a zárezov. V lete by to bolo celkom fajn, ale v snehu a blate celkom vážne narastá riziko úrazu. Spomenul som si s rešpektom na súťaž na Čremošnom, kde organizátori vzhľadom na zimné podmienky postavili trať po cestách tak, aby sa nebezpečenstvo úrazu minimalizovalo. Tu sme lozili po strmých, blatistých svahoch hore aj dolu a preliezali potoky. Našťastie okrem Ronyho zablatených teplákov a mojej prasknutej gumičky na spodkách sme neutrpeli nijakú nehodu.

OLYMPUS DIGITAL CAMERAPrekvapilo ma aj umiestnenie niektorých terčov. U zvierat umiestnených blízko horizontu šípy odlietali do zóny mimo dohľad strelcov. Zvieratá umiestnené na hrane či svahu rokliny zákonite nútili menej úspešných strelcov podniknúť nie celkom bezpečný zostup na jej dno. Vďaka dobrej disciplíne účastníkov však k nijakej mimoriadnej udalosti nedošlo. Vydra pred kameňom je ukážkovou príležitosťou na ničenie šípov a dlabanie špičiek zo živých stromov, pred ktorými niektoré zvieratá stáli, tiež nie je je bohviečo.

Použitie terčov len s dvoma zónami je však zjavne proti pravidlám, mätie súťažiacich a nemalo by sa stávať.

Napriek týmto výhradám sme si súťaž skvele užili. Do skupiny č. 12 sa s nami zapísali Jožko Ďugel a traja bratia Tlachačovci z Varína. Samí príjemní spoločníci, čo je na 3D súťažiach veľmi dôležité pre celkovú pohodu. Nebola núdza o komické situácie, ani o kuriózne zásahy. Jožo s Braňom predviedli „Varínsky piercing“, keď pri spoločnej salve prepichli vlkovi každým šípom jedno ucho.

Nepodali sme nijako zvlášť oslnivé výkony, hoci sme namieste poctivo rozoberali každý výstrel. Napodiv viacerí strelci sa sťažovali na svoje nepochopiteľné výkyvy. Naozaj ťažko pochopiť ako je možné opakovane na jednom terči streliť stred a potom nulu. Nuž ale my sme pri sebakritickom, analytickom pohľade zistili, že tu zlý odhad, tam zlé vypustenie a tuhľa zase nedotiahnutie a ony sa tie auty zrazu nazbierajú…

Prezlečení do suchého sme spráskali rezníky a vyčkali na vyhodnotenie. Ronymu sa ušla bronzová medaila kategórii do 12 rokov BB a my ostatní sme usilovne tlieskali všetkým medailistom, či už slovenským, českým alebo poľským.

Zimná liga má čosi do seba napriek vyššej obťažnosti – alebo že by práve kvôli nej?

16-02-20_Zimna_liga-8_Podhradni_Lhota

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.