Zimná liga 6. kolo – Čremošné 23. 1. 2016 (4,46)

Reprezentacia ILD na Cremosnom„Zima ako v ruskom filme
Strieľame a netrafíme!“

Preteky na Čermošnom zatiaľ najlepšie vyhovovali názvu „Zimná liga“. Po mrazivom týždni totižto napadol aj sneh. V piatok sme s Hankou a Mirom vyrážali už z mierne zasneženej Ivanky a pred ôsmou sme vyliezali z auta do bielej rozprávky.

V hoteli Bartoška pri ceste na Šturec sme už našli Roba Paškuliaka a jeho partiu z blatnického lukostreleckého klubu Arquitis. Boli celkom narobení, pretože strávili deň roznášaním zvierat po zasneženom lese a zatĺkaním roxorov a kolíkov do totálne zmrznutej zeme.

Ísť na miesto o deň skôr sa ukázalo ako skutočne dobrý nápad. Dobre sme sa vyspali, v kľude naraňajkovali a ako prví sme o ôsmej stáli nastúpení na vzorne upravenej cvičnej strelnici s odhádzaným snehom na chodníčkoch k terčom. Nechýbal veliteľ strelnice v žltej veste, akú mali všetci členovia organizačného tímu.

Hlavný rozhodca a riaditeľ pretekovVo všeobecnosti som veľmi ocenil zodpovedný prístup Roba a jeho partie k organizovaniu pretekov. Evidentne každý vedel čo a kedy má urobiť a tak sa časový harmonogram striktne dodržiaval. Všetci organizátori boli označení, všade boli ceduľky, nič nebolo ponechané na náhodu. Organizátori sa venovali organizovaniu a sami nepretekali. Zodpovedný prístup na každom kroku. Ustanovenia nového súťažného poriadku a bezpečnostnej smernice SLA3D sa týmito pretekmi začali presadzovať do praxe.

Trať bola, podľa mňa, vynikajúca. Boli na nej veľké zvery ako jelene, kance, daniel, či pruhovaná big cica, ale aj anorektické zajačiky, vycivené lasice, či prikrčené kačky. Väčšinou sa strieľalo po rovine alebo do kopca. Vzhľadom na pätnásťcentimetrovú snehovú pokrývku prevažná časť viedla po lesných cestách, aby sme sa niekde nedolámali údy. Aj tak sme museli byť opatrní. V prvom rade, samozrejme, aby sme sa nepošmykli na prašnom a klzkom snehu, ale aj aby sme správne odhadli vzdialenosti, lebo sneh, napodiv, približuje!

Presvedčil som sa o tom hneď pri prvom terči. Veľký, biely cap temer po rovine, takých 27 metrov. Čerta starého, bieleho, rohatého! Bolo to 35 metrov a väčšina našej skupiny začala dvojautom!

Postupne sme sa zoznamovali aj s ďalšími špecifikami zimného strieľania. Tak napríklad vytiahnuť šíp z terča bez vyťahováka, prípadne ešte v rukavici, bolo veľmi ťažké. Pri autoch sme namiesto drevených šípov zapichnutých obvykle v mäkkej, lesnej pôde, zbierali často triesky, pretože šíp narazil do skamenenej zeme. Triesky lietali aj keď Jano Rys svojím päťdesiatosemlibrovým lukom mierne nadstrelil. Šíp lízol chrbát zvera a rozpadol sa vo vzduchu na špáratká. Drevené šípy sa scvrkli tak, že ich hroty ostávali zapichnuté vo zvieratkách. A najpozoruhodnejší zážitok sme mali po výstrele Braňa Tlachača na skáčucu srnku, asi tak na 20 metrov. Šíp sa od nej odrazil doľava, potom znova doľava od stromu a vrátil sa padáčikom na palebnú čiaru asi päť metrov naľavo od modrého kolíka. Taká malá výstraha, že nikdy nesmieme zabudnúť myslieť na bezpečnosť.

Vďaka starostlivej príprave na strieľanie v mraze sme neomrzli, ani nás nepostihla nijaká nepríjemnosť. Miro síce stratil jeden šíp, ale čo je to oproti strelcom, ktorí používajú drevené šípy. Tí mali naozaj nepríjemne vysokú spotrebu.

Osvedčili sa nám vyskúšané rukavice na vypúšťajúcich rukách, aj háky vlastnej výroby na zavesenie lukov na opasky.

Preteky bežali hladko až do konca. V kľude a teple hotelovej reštaurácie sme porátali bodovačky a zjedli obed a už sa hlásilo vyhodnotenie. Prebehlo celkom dôstojne, vadilo len neslušné, hlasné bavenie sa niektorých účastníkov.

Asi sme to tak celkom nedomrvili, pretože na Mira a na mňa dokonca vystali medaily. Hneď po vyhodnotení sa všetci lúčili, len my sme sa ešte prešli po lese v nádeji, že nájdeme Mirov stratený šíp. Na to je dobré mať poznačené na bodovačke, u ktorého terča sa šíp stratil. To nám chýbalo, takže sme ho nenašli. Ale má ho podpísaný, takže ak ho niekde nad Bartoškovou studničkou nájde nejaký miestny kanec, veríme, že ho Mirovi pošle poštou od najbližšieho kŕmelca.

Zhodli sme sa, že trepať sa 200 kilákov na tieto preteky sa oplatilo. Nádherné miesto, príjemný hotel s milým personálom, výborne, zodpovedne zorganizované preteky, jednoducho fajn zážitok.

Mirec   2/2 – veteráni BB
Dušan  3/7 – dospelí  BB

Výsledky

Správa o preketoch na webe LK Arquitis

16-01-23_Zimna_liga-Cremosne

Reprezentacia ILD na Cremosnom
Reprezentacia ILD na Cremosnom
Hlavný rozhodca a riaditeľ pretekov
Hlavný rozhodca a riaditeľ pretekov
Streľba na terč č.5
Streľba na terč č.5
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Hanka a skupina č. 13
Hanka a skupina č. 13
Skupina č. 5
Skupina č. 5
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Jožo Ďugel
Jožo Ďugel
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.