4. lukostrelecký tábor

Akokoľvek najlepšiu predstavu o našom tábore si urobíte pozretím Stanleyho videozáznamu, hádam aj krátky zápis a zopár fotiek v kronike poteší a pripomenie. Do Ďatlovne sme dorazili časť z Ivanky pri Dunaji a časť z Báhoňa, ale všetci plne naložení polifoamovými zvieratkami, beckovskými terčami,  dobrotami z vlastných záhradiek a všetkými ostatnými dôležitým vecami do lukostreleckého tábora. Jedna posádka sa dokonca ešte zastavila v Tekovskej kúrií pre pekárenské dobroty. Dobrý tábor sa totižto začína dobrým jedlom.

Prvý deň sme sa na Ďatlovni udomácňovali, stavali tréningovú strelnicu,  beckovské terče a priebežne chodili skúšať, či voda v bazéne je už dostatočne teplá na kúpanie. Nastrieľali sme si úvodný test, aby sme vedeli na konci tábora porovnať, či sa nám podarilo zlepšiť alebo nie.

Každé ráno sme si urobili rozcvičku a rozhýbali ruky, nohy aj oči, lebo okrem bežných drepov, klikov a iných cvikov sme sa prešli po lese a skúšali odhadovať vzdialenosti stromov, pníkov či iných náhodne nájdených predmetov. Zozačiatku boli naše odhady kadejaké a len veľmi zriedkavo sme sa blížili k tomu, čo nám diaľkomer nameral, ale ku koncu týždňa sa naše odhady viditeľne zlepšovali. Nevýhoda však je, že tento cit pre odhad vzdialeností sa bez tréningu veľmi rýchlo stráca a tak sme už počas tábora plánovali ako budeme po príchode domov počas chodenia ulicami odhadovať vzdialenosť pouličných lámp, či iných predmetov.

Streleckú techniku sme si trénovali hlavne na cvičnej strelnici postavenej priamo pred chalúpkou, v ktorej sme bývali, ale neostali sme nič dlžní ani trénovaniu na beckovské terče.

18-08-04_4_lukostrelecky_tabor

Celým táborom sa niesla dodnes nevyriešená záhada bežiaceho terča: Ako je možné, že pevne napnuté lano, na ktorom sa pohybuje bežiaci terč, sa po jednom daždi uvoľní a inokedy po inom daždi práve naopak napne. Prečo sa lano uvoľní počas dňa keď praží slnko, keď bolo toto lano napínané za rovnakých poveternostných podmienok? … Každý deň sa nám vynárali nové a nové kombinácie poveternostných podmienok, kyslého, slaného či sladkého dažďa a stavu napnutia lana. Proziacké vysvetlenie nám ponúkali táborníci utekajúci do bazéna zakopnutím o kolík, ale to sa stávalo len výnimočne a navyše také jednoduché vysvetlenie sa nám nepáčilo. Myslím, že odborníci na štatistiku by z našej bohatej zbierky pozorovaní určite vyvodili hodnotné závery. Pre nás však záhada ostáva záhadou.

Našu zbierku beckovských terčov kam patrí bežiaci terč, kyvadlo, kolotoč, mŕtvolky, strieľanie na jabĺčko, či strieľanie na lano so zvoncom na jeho konci, sme tento rok obohatili aj o šachovnicu. Podľa toho, aké číslo hodíš kockou, také políčko musíš trafiť na štvorčekmi pokreslenej terčovnici.
Terč „beckovské bobule“ je obmena strieľania na jabĺčko, ale s tým rozdielom, že nad sebou sú pripevnené 3 loptičky tak, aby pri trafení ktorejkoľvek z nich vypadla len práve tá jedna. Tento terč sa síce ukázal napohľad ako veľmi zaujímavý, avšak naše nadšenie netrvalo dlho, pretože ak sme namiesto bobule trafili priestor medzi loptičkou a drevenými kolíkmi, ktoré pridŕžali loptičky, tak sa šíp zlomil. A tak v záujme šetrenia svojich šípov sme bobule nechali bobuľami a strieľali radšej na jabĺčko.

Vyskúšali sme si aj terčovú streľbu a urobili si súťaž v strieľaní na klasické terče. Deti na 20 m a my dospeláci na 40 m. Bolo to zaujímavé, ale 3Dčko je 3Dčko.

Strieľali sme tiež na lietajúce terče. Tentokrát sme mali so sebou aj vyhadzovačku terčov a tak terče síce lietali rovnomernejšie, ale naša úspešnosť v ich triafaní ostala tiež rovnomerne – mizerná. Opäť sme šípy hľadali nielen na zemi, ale aj na konároch neďalekých stromov, ale všetkých nás to nesmierne bavilo.

Jedno celé poobedie sme strávili hrou archebal. Vytýčili sme si pomyselné ihrisko, odštartovali „tri-štyri-teraz“ a kto mal v ruke plastový luk a na dohľad archebalový šíp už behal a taktizoval, aby trafil svojho protihráča a zároveň nebol pri tom trafený sám. Ihrisko bolo v priestore cvičnej strelnice, takže sme využívali skrývanie sa za terčovnicami, stromami, či inými terénnymi prekážkami. Hrali sme do vyčerpania posledných síl. Ktoré sme ale veľmi rýchlo a úspešne doplnili dobrotou z kuchyne a osviežením sa v bazéne. A mohli sme vystrájať ďalej.

Každý deň pred večerou sme si postavili okruh 9 zvieratiek a absolvovali klasické 3D preteky. Ako býva na pretekoch zvykom, podávalo sa aj občerstvenie. V našom prípade bolo v podobe mirabeliek zo stromov nášho kamaráta suseda Viťa. Hoci sme sa občerstvovali mirabelkami celý týždeň, neboli sme to len my vďaka komu mal Viťo stromy o poznanie prázdnejšie.
Výdatne nám v tom pomáhali srnky, divé svinky, či iné divé zvery žijúce v neďalekom okolí.
Divý králik sa k nám chodil kŕmiť trávou a bylinkami z bylinkovej záhradky a nenechal sa rušiť ani našimi obdivnými pohľadmi.
Stádo divých sviniek prechádzalo pravidelne každý večer  okolo 22:45 popri kríkoch za našim bežiacim terčom. Slušne sa pozdravili krochkaním a kvíkaním a odkráčali najprv zajesť niečo pod zub k susedovi a odtiaľ do neďalekého potoka, kde pokračovali v bujarej spoločenskej konverzácií.

Lukostrelecký tábor nebol len o strieľaní, teplé slnečné chvíle sme trávili zalezení v bazéne a večer, kým poniektorí opravovali šípy, ktoré cez deň poničili, ostatní vyplnili voľnú chvíľu hraním hry Expanzia, či kartami.

Večer sme uťahaní zaliezali spať do spacákov a tým, ktorí si nechali otvorené okná, chodil dávať dobrú noc miestny netopier. Zakrúžil v izbe nad hlavami a zašušťal svojimi krídlami a s pozdravom „blé-ble-blé“ odlietal do tmavej noci.

Celý týždeň sme sa nenudili ani chvíľku a ako to už v táboroch zvykom,  aj tentokrát sme mali podozrenie, že čas plynul akosi inak – príliš rýchlo. Ani sme sa nenazdali, už sme opäť balili veci do áut a prívesného vozíka a mierili domov v ústrety jesenným pretekom v 3D lukostreľbe.

Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.